Ešte v novembri minulého roka vyhlásila ministerka Tomanová, že k zreálneniu sadzieb odvodov by malo dôjsť od januára 2010. Už vtedy to znelo málo pravdepodobne, a pred pár dňami hovorkyňa ministerstva oznámila, že v januári sa nič meniť nebude. A veľmi pravdepodobne sa nebude až do konca roka 2010. Pochopiteľne, odhaľovať voličom nelichotivé skutočnosti o prvom pilieri vo volebnom roku nie je dobrá stratégia.
Harmonizácia sadzieb totiž nie je taký jednoduchý krok, ako by sa mohlo zdať pri pohľade na bilanciu fondov. Kameňom úrazu je, pochopiteľne, fond starobného poistenia, do ktorého nesmeruje oficiálnych 18 % odvodov, ale zhruba 26 %. Ak by vláda a poisťovňa priznali farbu, museli by riešiť problém výpočtu dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. Tým by sa podľa súčasného zákona mala časť dôchodku z poisťovne v budúcnosti krátiť o 50 %. V prípade zreálnenia sadzby odvodu sporiteľov do prvého piliera na 17 % by sa dávka mala krátiť len o tretinu. To, pochopiteľne, ešte viac zvýši budúce nároky na rozpočet poisťovne. Odpoveď by sa tiež musela hľadať na otázku, či by tieto nároky mali byť priznané aj spätne, keďže prax transferov medzi fondmi sa aplikuje už niekoľko rokov. No aj keby boli tieto otázky spravodlivo vyriešené, pre poistencov a sporiteľov by stále znamenali len prázdny sľub, ak v pokladnici poisťovne budú naháňať myši pavúky. To koniec koncov ohlásil už na túto jeseň riaditeľ poisťovne Muňko. Dukáty do truhly bude musieť, prirodzene, dosypať vláda, aspoň tak jej ukladá zákon. Po vyčerpaní zdrojov štátnych finančných aktív bude musieť načrieť do štátneho rozpočtu a pokúsiť sa v ňom nájsť rádovo desiatky miliárd korún. Tento problém však nie je otázkou pár rokov, dotovanie poisťovne, ak nedôjde k rastu odvodov, bude trvať desiatky rokov, pričom suma bude v dôsledku súčasného nastavenia neustále rásť. Na svedomí to má vysoká miera zásluhovosti, ktorá je typická pre väčšinu dávok poisťovne, či ide o dávku v nezamestnanosti, ale hlavne o dôchodky. Zásluhovosť, čiže závislosť výšky dôchodku od predchádzajúcich príjmov, vedie k prudkému rastu dôchodkových dávok. O dôchodkoch sa obyčajne hovorí najmä v súvislosti s jeho priemernou výškou (cca 9 600 Sk, 318,6 eura), ale nespomína sa priemerná hodnota aktuálne, v tomto roku priznaných dôchodkov. Podľa štatistiky poisťovne bol priemerný dôchodok u mužov priznaných v čase dosiahnutia dôchodkového veku za prvé štyri mesiace tohto roka 13 659 Sk (453,4 eura). Pozoruhodnejšia je však výška dôchodku priznaného po nároku, to znamená občanovi pracujúcemu aj po prekročení dôchodkového veku. U mužov to bolo 18 495 Sk (613,9 eura), u žien 12 642 Sk (419,6 eura). Po nároku bola pritom priznaná takmer pätina mužských dôchodkov (17 %), u žien to bol každý šiesty dôchodok.
Vysoké dôchodky ohraničené štedrým trojnásobkom priemernej mzdy budú vytvárať čím ďalej väčší tlak na výdavky Sociálnej poisťovne. Podiel dôchodcov s vysokými dávkami bude rásť nielen s rastúcimi príjmami obyvateľstva, ale aj preto, že kvôli vyššiemu veku dožitia poberajú vysoké dôchodky dlhší čas. Treba poznamenať, že 18,5 tis. Sk je o takmer tisíc korún vyššia suma ako čistý príjem zamestnanca s priemernou mzdou. Pri očakávanom klesajúcom počte pracujúcich si vďaka takto luxusne nastavenému systému zakladáme na veľký problém.
Obmedzenie zásluhovosti znamená zníženie maximálnej výšky dôchodku a stanovenie nového vzorca výpočtu dávky, ktorá bude platiť pre budúcich dôchodcov, ktorí dnes majú ešte ďaleko do dôchodku. Tým súčasným budeme musieť splatiť to, čo im sľubuje súčasný zákon. Stanovenie novej hranice a vzorca by malo byť výsledkom verejnej a otvorenej diskusie. Len tak bude možné dosiahnuť akceptovanie štátneho dôchodkového systému verejnosťou. A popritom sa sfúkne aj meškajúca harmonizácia sadzieb.
Radovan Durana, Iness