V Las Vegas volajú naozaj veľkých gamblerov žraloci. Sú to tí, ktorých hra dokáže rozbiť kasíno. Pre Európsku úniu je žralokom Taliansko -- krajina, ktorej ekonomika a dlhy sú také veľké, že od nej závisí budúcnosť jednotnej meny a samotnej únie.
Talianske problémy
Minulý týždeň sa Portugalsko stalo poslednou krajinou, ktorá podľahla európskej dlhovej kríze, a požiadalo o finančnú pomoc. Avšak Portugalsko je relatívny slížik a žiadosť o pomoc bola vlastne vítaná zo strany európskych orgánov. Záchrana Španielska, ak sa niekedy udeje, by bola omnoho väčšia -- hoci by ju únia pravdepodobne stále zvládla. Taliansko je však príliš veľké na záchranu.
Keď Portugalsko žiadalo o núdzové úvery, Taliansko bolo zamestnané inými záležitosťami. Jedného krásneho jarného rána bol premiér Silvio Berlusconi v Miláne obvinený zo styku s neplnoletou prostitútkou.
Ide iba o jeden z posledných, ale najoplzlejší Berlusconiho procesov. V súčasnosti sa konajú ďalšie tri, pričom v minulosti ich bolo neúrekom. Mnohé z nich sa premenili na piesok vďaka talianskemu zákonu o premlčaní. Všeobecný odhad, že Berlusconi sa vyhne aj tejto poslednej guľke prokurátora, sa zrejme potvrdil po tom, čo sexuálny prípad bol okamžite odložený na máj. Premiér má žoviálnu náladu: nedávno žartoval pred kamerami, že prieskumy ukázali, že tretina talianskych žien by s ním rada spala, pričom zvyšné tvrdili, že by si to rady zopakovali.
Niektorí Taliani sú ohúrení Berlusconiho škandálmi, iní sú zhrození. Existuje ešte skupina ľudí, čo sa obáva, že celý Berlusconiho cirkus odvádza pozornosť krajiny od skutočných ekonomických a politických problémov, ktorým môže skoro čeliť.
Úroky sú hrozbou
V podnikateľských a vo finančných kruhoch sa niektorí obávajú, že Taliansko bude nakoniec zasiahnuté dlhovou krízou. Národný dlh krajiny je takmer 120 percent HDP. Je vyšší ako v Grécku, Írsku a Portugalsku, ktoré boli donútené žiadať o pomoc.
Momentálne nemá Taliansko problémy s financovaním a obsluhovaním dlhov. Niektorí sa však obávajú, že situácia je tolerovateľná iba v prostredí veľmi nízkych úrokových sadzieb. Jeden popredný podnikateľ odhaduje, že každé zvýšenie úrokov o pol percentuálneho bodu pridá k ročným nákladom na správu dlhu 10 miliárd eur. Minulý týždeň sa zmenil cyklus úrokových sadzieb, ktoré Európska centrálna banka zvýšila z jedného percenta o štvrť bodu. Pesimisti sa obávajú, že zvyšovanie sadzieb dotlačí Taliansko do škrtov a nakoniec sa dlhové bremeno stane netolerovateľným.
Existuje aj optimistickejší pohľad, ktorý mi predostrel iný taliansky podnikateľ. Taliansko má vysoké dlhy, ale tiež aj vysoké súkromné úspory. Väčšina talianskeho dlhu sa nakupuje doma. Talianske banky sú oveľa obozretnejšie, ako ich nemecké alebo britské náprotivky. Taliansky rozpočtový schodok je relatívne mierny a je iba niečo nad štyrmi percentami HDP, pričom krajina desaťročia zvláda vysoké vládne zadlženie.
Tento názor ma upokojil, avšak partner v debate dodal: "Samozrejme, história nepozná príklad, aby sa taký dlh, ako má Taliansko, voľakedy splatil." Tak som sa spýtal, aké je riešenie? "Inflácia," odpovedal so smiechom.
Nemecké obavy
Takáto jednoslovná odpoveď by potvrdila najhoršie obavy mnohých Nemcov. Keď sa vytváralo euro, obľúbená nemecká obava sa zamerala na spoločnú menu s Talianskom, nie Portugalskom alebo Írskom. Talianske historické devalvácie meny a inflácia sa často citovali a tieto obavy zostávajú. Ak sa na začiatku roka zistilo, že jedným z horúcich kandidátov na prezidenta Európskej centrálnej banky je Talian Mario Draghi, nemecký bulvár Bild skríkol: "Mamma mia! Pre Talianov je inflácia spôsobom života, tak, ako rajčinová omáčka patrí na špagety."
Argument o inflácii sa týka rozdielov v kultúre a temperamente. Talianom vyrazilo dych, keď nemecký minister obrany musel odstúpiť po tom, čo sa zistilo plagiátorstvo v jeho dizertačnej práci. Mimochodom, Berlusconi prežil obvinenia od podplácania po sexuálne zločiny. Premiér je v niektorých ohľadoch skutočným reprezentantom krajiny. Sudcovia sa ho snažia prichytiť mnoho rokov. Veľakrát to vyzeralo, že Il Cavaliere je v koncoch. Vždy si však bol istý, že existuje cesta von, a vždy mu to vyšlo.
Berlusconi a jeho krajina
Tak je to aj s Talianskom a jeho financiami. Krajina prežíva s chronickým zadlžením roky a vždy, rovnako ako Berlusconi, sa jej podarilo vyhnúť sa dňu zúčtovania. Obľúbeným únikovým manévrom premiéra je premlčanie. Pre taliansku vládu bude konečným riešením inflácia. Najmä ak by za ceny zodpovedali drahšie komodity a
nesprevádzali by ich vyššie úroky.
Jeden veľký rozdiel tu však je: Berlusconiho osud je v rukách talianskych voličov a sudcov. Osud ekonomiky môže závisieť od zahraničných držiteľov dlhu, centrálnych bankárov vo Frankfurte a politikov v Berlíne. Tí by mohli byť menej benevolentní ako taliansky právny systém.
Gideon Rachman
komentátor FT
The Financial Times Limited