Parlament schválil rozpočet na budúci rok. Po stratenom roku 2010, keď by mal schodok verejných financií druhý raz za sebou dosiahnuť okolo osem percent HDP, sa tak Slovensko konečne posúva smerom k zdravším verejným financiám. Zásadné znižovanie schodku je potrebné, aby sa znížilo riziko, že Slovensko si v budúcnosti nebude schopné požičať na trhu. Krátkodobý dosah na rast ekonomiky by mal byť negatívny, z viacročného hľadiska však prevažujú prínosy.
Štáty si potrebujú požičiavať na splácanie starého dlhu. Okrem toho z pôžičiek financujú aj každoročný deficit verejných financií, čo následne prispieva k ďalšiemu nárastu dlhu. Ak by krajina nedokázala nájsť záujemcov o dlhopisy, musela by požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond či Európsku úniu. Druhou možnosťou je vyrovnaný rozpočet, keď by štát musel všetky výdavky financovať z domácich príjmov, najmä daní. Ak by si krajina nevedela požičať, chtiac či nechtiac by bola donútená znížiť výdavky alebo zvýšiť dane ešte oveľa výraznejšie, ako keď to robí pod vlastnou taktovkou.
Výhodou Slovenska je nízky verejný dlh. Ten tento rok tesne presiahne 40 percent HDP, kým za celú úniu sa čaká zhruba 80 percent. Aj keď ide o poľahčujúcu okolnosť, nízky dlh ani zďaleka neznamená, že krajina sa môže bez obáv zadlžovať. Dlh Lotyšska v roku 2008, keď muselo žiadať o pomoc menový fond, dosahoval asi 20 percent HDP. Podobne aj Írsko malo v roku 2007 dlh 25 percent HDP, kríza a problémy tamojšieho bankového sektora ho však za tri roky vyhnali na štvornásobok.
Slovenský plán znížiť schodok z ôsmich na päť percent HDP na budúci rok patrí medzi najvýraznejšie v Európe. Porovnateľnú či väčšiu konsolidáciu na budúci rok plánujú len často skloňované krajiny PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko) a Rumunsko. Potreba zásadného kroku však okrem tohtoročnej nečinnosti vyplýva aj z toho, že slovenský schodok by mal tento rok patriť v rámci únie medzi tie najvyššie. Podľa odhadov Európskej komisie budeme za rok 2010 z 27 krajín šiesti najhorší.
Štruktúru šetrenia by podľa môjho názoru zlepšilo, ak by bolo ešte viac opatrení sústredených na strane výdavkov. V súčasnosti síce výdavkové opatrenia mierne prevažujú, nemalú rolu však hrá aj zvyšovanie príjmov. Šetrenie cez výdavky má v porovnaní so zvyšovaním daní zväčša menší negatívny dosah na rast ekonomiky. Motivácie v štátnych inštitúciách nie sú nastavené tak ako v súkromnom sektore a štát preto mnohé činnosti nevykoná tak efektívne ako privátny sektor. Šetrenie na výdavkoch tak uberá z menej produktívnej časti ekonomiky. Vyšší ekonomický rast zároveň prináša aj vyššie daňové príjmy a deficit verejných financií sa uzatvára rýchlejšie. Vďaka tomu môžu byť ďalšie šetriace opatrenia v budúcnosti miernejšie.
Treba povedať, že aj keď budúcoročný rozpočet predstavuje významný krok, nebude posledný, keďže ani schodok päť percent HDP nie je dlhodobo udržateľný. Na splnenie požiadaviek únie potrebuje Slovensko stlačiť schodok verejných financií do roku 2013 pod tri percentá HDP. K cieľu by nás mohol priblížiť očakávaný rast ekonomiky, ktorý by mal priniesť aj rast daňových príjmov, bez dodatočných opatrení to však nebude stačiť.
Tento rok boli aj vzhľadom na krátkosť času a potrebu výrazného zníženia schodku opatrenia skôr plošné, či už ide o zvýšenie DPH alebo škrty výdavkov v štátnej správe. Počas ďalších rokov bude mať vláda viac času na prípravu a audit činností. Bolo by vhodné, aby identifikovala konkrétne oblasti, ktoré robí štát neefektívne, prípadne sa zamerala na činnosti, ktoré by nemusel robiť vôbec. V ideálnom prípade by tak vláda mohla okrem šetrenia súčasne uľahčiť život podnikom a občanom.
Michal Mušák
analytik Slovenskej sporiteľne