Vývoj na českej politickej scéne ukazuje, že nemáme do činenia s politickou alebo vládnou krízou, ale s krízou samotnej demokratickej politiky. Tá v Českej republike nefunguje v žiadnej zo svojich foriem: ani ako správa verejných záležitostí, ani ako umenie riadiť štát, ani ako priestor štruktúrovanej diskusie a vyjadrovania záujmov, ba ani ako transparentný boj o moc, ktorý sa riadi zrozumiteľnými pravidlami.
Agentúra v pozadí
Príkladom je práve sa končiace dejstvo vládnej krízy, ktorá vypukla, keď médiá zverejnili obvinenia, že faktický predseda strany Veci verejné Vít Bárta si kupoval lojalitu niektorých členov pomocou "pôžičiek", na ktoré sa mohlo pozerať ako na obyčajné úplatky. Vzápätí bola zverejnená Bártova stratégia z čias, keď bol šéfom súkromnej bezpečnostnej agentúry ABL, v ktorej opisuje plány na infiltrovanie a ovládnutie politiky v záujme upevňovania svojej ekonomickej moci.
Bárta pod tlakom podal demisiu a premiér Petr Nečas a jeho ODS reagovali požiadavkou na odchod Vecí verejných z vlády, čo Nečas potvrdil žiadosťou o odvolanie dvoch ministrov z tejto strany: bývalého personálneho šéfa ABL Josefa Dobeša z funkcie ministra školstva a Radka Johna z pozície šéfa rezortu vnútra. Nečas argumentoval, že John musí byť odvolaný nielen kvôli spojeniu s Vecami verejnými, a teda s ABL, ale aj pre svoju nekompetentnosť.
Záplavy špiny
Prezident Václav Klaus odmietol vyhovieť Nečasovým návrhom na odvolanie ministrov a požadoval o riešenie koaličnej krízy. Rovnako ako v decembri minulého roka, keď koaličnú vládu zachránil pomocou neštandardnej "tajnej dohody" na Hrade, tentoraz neštandardne ohýbal ústavu, ktorá nič nehovorí o tom, že by prezident mohol premiérovi nevyhovieť.
Vládna kríza sa tak dostala do patologickej fázy, v ktorej sa koaličné strany urážali, obviňovali zo špehovania a korupcie. Objavilo sa niekoľko konšpiračných teórií, z ktorých najväčšiu váhu získala tá, že za krízou je boj o ministerstvo vnútra, ktoré sa v rukách Vecí verejných stalo nebezpečným pre kmotrov a iné postavy mafiánskeho kapitalizmu, ktoré podporujú najmä ODS. Pod tlakom Klausa sa však vládne strany nakoniec dohodli.
Absurdná fraška
Riešenie krízy je však rovnako absurdné a fraškovité, ako kríza samotná. Radek John síce opúšťa ministerstvo vnútra, ale bol povýšený do funkcie podpredsedu vlády zodpovedného za boj proti korupcii. Dobeš z ABL zostáva na pozícii ministra školstva. A akoby ODS chcela dať za pravdu špekuláciám, že išlo predovšetkým o ministerstvo vnútra, nastupuje na miesto jeho šéfa bývalý šéf protikorupčnej polície Jan Kubice, autor neslávne známej diskreditačnej správy o predsedovi sociálnej demokracie Jiřím Paroubkovi, ktorá ovplyvnila výsledky volieb v roku 2006. Kubice mal podľa všetkých správ úzke väzby na neskoršieho ministra vnútra za ODS Ivana Langera.
Rošáda vlastne nič zásadné nerieši, iba odsúva ďalšie dejstvo českej vládnej krízy. Je to tak najmä preto, že sa nezoberá príčinami. Najzásadnejšou je rozsiahla privatizácia politiky súkromnými ekonomickými záujmami. Prerastanie politickej a ekonomickej moci sa už od začiatku 90. rokov stalo takmer definičným znakom novej českej demokracie a oprávnene prinieslo pojem "mafiánsky kapitalizmus".
Ďalším, z hľadiska demokracie patologickým javom, bola kolonizácia verejného priestoru súkromnými záujmami. Verejnosť ako zastrešujúca forma občianskej spoločnosti sa tak v Česku takmer nevytvorila, a nemôže preto plniť funkciu kontroly politickej moci. Tá sa bez spätnej väzby naďalej degeneruje.
Strana ako firma
Snaha slabej verejnosti veci zmeniť vyúsťuje do nerealistických projektov, ktoré sa pokúšajú "vymeniť politikov" alebo vyháňať skorumpované strany a politických dinosaurov pomocou nových strán, ktoré na rozdiel od tých pôvodných nemajú dokonca už ani skutočné stranícke štruktúry a program. Nové subjekty, vytvorené už priamo ako podnikateľské zámery, uspeli, pretože nesebavedomú verejnosť je ľahko manipulovať pomocou zložitých marketingových postupov.
Konflikty medzi stranami vládnej koalície nie sú v skutočnosti politickými konfliktmi, ale prejavmi zákulisnej vojny za scénou, v ktorej sa korupčné bratstvá napojené na tradičné strany alebo kľúčových politikov snažia zdiskreditovať stranu, ktorá bola ako podnikateľský subjekt priamo vytvorená a pokúsila sa odtrhnúť svoj kus z koláča štátnych zákaziek ovládnutím časti štátnej správy a zároveň ostentatívnym bojom proti tým formám korupcie, ktoré používajú etablované kmotrovské skupiny.
Dohoda na ďalšom pokračovaní vládnej koalície tento problém nerieši, ale prehlbuje, pretože úplne zdiskreditovaná koalícia nemôže už ponúknuť žiadnu legitimitu pre navrhované reformy. Nielen preto, že vzájomné urážky a vyslovené podozrenia totálne zničili iba zdanie demokratického konsenzu v rámci koaličného zlepenca, ale tiež preto, že na každú "reformu" sa bude už pozerať s podozrením, že ide o krok vynútený súkromnými záujmami v pozadí politiky.
Kto je Jiří Pehe
Politológ
Vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe a medzinárodné vzťahy na Columbia University v New Yorku. Vedie New York University v Prahe. Pracoval pre prezidenta Václava Havla, pôsobil v organizáciách Open Media Research Institut a Freedom House. Je politickým komentátorom a autorom kníh a politike a dvoch románov.