Relevantnosť podozrení, spájaných s líniou medzi Interblue Group a bývalou firmou Roberta Fica, je porovnateľná s podozreniami z prania špinavých peňazí v SDKÚ-DS a schránkovými firmami v daňových rajoch. Dôkazy prehrávajú na body s indíciami, interpretáciami a špekuláciami. To, čo ich drží nad vodou, je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že v politických stranách sa narába s financiami pochybného pôvodu, a že z nevýhodného obchodu pre štát neprofituje len jedna strana, ale aj úradník (či osoby v jeho pozadí), ktorý takúto zjavne nevýhodnú zmluvu umožnil.
O príklone k pravdepodobnosti či istote môžu rozhodnúť dôkazy - a tých je v oboch prípadoch skromne. Misku váh nakláňajú spoločným smerom aj reakcie podozrivých či podozrievaných - či už je to a) rezignácia Mikuláša Dzurindu z postu volebného lídra, alebo vyhýbavé odpovede, také známe z čias, keď sa prevalila aféra s financovaním SDKÚ a budovou na Medenej ulici v Bratislave a zjavne neuspokojivé vysvetlenie financovania tejto opozičnej strany; alebo b) obhajoba zjavne nevýhodného obchodu s emisiami, voluntaristické narábanie s faktami o oveľa výhodnejších predajoch emisií v susedných krajinách, ostentatívny nezáujem o zistenie toho, kto je v skutočnosti v pozadí garážovej firmy, akých sme dlhodobo svedkami u Roberta Fica.
V takejto atmosfére sa darí podozreniam, a tak kým vyšetrovacie orgány nenájdu skutočných majiteľov Interblue Group a spôsob, akým sa delil dvojmiliardový zisk, bude mať opodstatnenie klasická veta - podľa môjho osobného úsudku nedá sa dokázať, že ľudia blízki predsedovi vlády profitovali z predaja emisií, ale keby tomu bolo tak, nekonal by inak.
Róbert Kotian