Jednou z najdôležitejších mantier, akými sa prezentuje vo svojom politickom programe premiér Robert Fico, je tá o štáte ako lepšom vlastníkovi. Priznajme, že rola štátu, ak je na jeho čele alebo v čele niektorého štátneho rezortu, fascinovala aj konzervatívcov a liberálov v uplynulých volebných obdobiach - za všetky príklady spomeňme vyvlastňovanie pozemkov pre kórejskú Kiu, kde sa buldozérmi vykonával aj archeologický prieskum. Liberál Rusko velil, konzervatívci a liberáli vo vláde mlčali.
Súčasní "socialisti" však tento projekt doviedli až do dokonalosti - s ústami plnými sociálneho štátu, zastavenia privatizácie a smeru k ľuďom prijímajú rozhodnutia v "záujme" štátu, akých by sa nedopustili ani na trhovisku na Miletičovej, ak by išlo o ich súkromné prostriedky. Minister životného prostredia Medveď ani len netuší, kto je jeho skutočným partnerom pri obchodovaní s emisiami - a ani ho to nezaujíma. Spýtať sa Medveďových predchodcov, kto je za touto garážovou firmou, kto je druhou stranou pri miliardových obchodoch, miliardových stratách pre zbožštený štát, nenapadlo na rokovaní žiadnemu členovi vlády.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Vážny takisto netuší, kto bol v skutočnosti jedným z partnerov firmy, ktorá vyhrala predražený tender - a ani ho to nezaujíma, keby hneď aj mal sídlo vo vajcovej škrupine. Vraj mu to neumožňuje zákon. Čo však bránilo obom ministrom, aj Chrbetovi, aj Vážnemu, trvať na tom, aby sa súťaže mohla zúčastniť len firma, niekoľko rokov pôsobiaca v danej oblasti, ktorej personálne pozadie je jasné?
To by však zrejme nevyhral ten, kto obtiahol štát a jeho občanov o miliardy korún. Vyzerá to ako systém.
Róbert Kotian