Blíži sa ďalšie kolo európskej súťaže Eurosong a povedzme si niektoré zaujímavosti okolo doterajších ročníkov. Skúsenosti z nich sa stali predmetom vedeckých analýz. Jednu analýzu zhŕňa kniha Pieseň pre Európu - populárna hudba a politika v európskej pesničkovej súťaži, od editora Tobina Roberta Deana, vydaná v USA. Rozoberá fakt, že v posledných rokoch vyhrávajú súťaž "východné" pesničky. V roku 2001 vyhralo Estónsko, 2002 Lotyšsko, 2003 výnimočne Turecko, 2004 Ukrajina, 2005 Grécko, 2006 Fínsko, 2007 Srbsko, 2008 Rusko, 2009 Nórsko, ale s bieloruským autorom a spevákom Alexandrom Rybakom.
Pri esemeskových hlasoch sa dá zistiť, odkiaľ jednotlivé hlasy prichádzajú a, samozrejme, aj pri udeľovaní počtu bodov jednotlivým krajinám národnými porotami. Pri esemeskách ide o státisíce až milióny hlasov. Taký počet respondentov nemá žiadny sociologický prieskum. Ukazuje sa, že "východné" krajiny, presnejšie ich obyvatelia, viac držia spolu než "západné". Organizátori súťaže sa to snažia eliminovať znižovaním váhy priamych hlasov. V minulom ročníku klesla váha esemeskových hlasov na 50 percent, ale ani tak to nepomohlo.
Vyhral Bielorus Rybak pre Nórsko (ako Nasťa Kuzminová na olympiáde pre nás). Kniha skúma rôzne dôvody pre východné víťazstvá, medzi nimi aj neskorý prejav panslavizmu orientovaného na Rusko. Na druhej strane víťazstvá aj prehry jednotlivých štátov sú schopné spustiť medzi obyvateľmi konšpiračné teórie či vzájomné výčitky. V roku 2001 dali Litovčania esemeskami Estónsku 10 bodov (Estónsko vyhralo), ale Estónsko nedalo žiadny bod Litve. Ukazuje sa, že Eurosong sa stal dôležitým ukazovateľom kultúrnej identity pre zúčastnené krajiny a zároveň signálom o ich kultúrnych väzbách. Nech o tom vieme, keď budeme sledovať v televízii hlasovanie krajín o našom príspevku.
Autor je advokát a bývalý predseda vlády