Nech si za tri bodky v nadpise doplní každý slovo, ktoré ho napadne v súvislosti s prijatým zákonom o strategických podnikoch, ktorý bol schválený koncom roka 2009. Na jednej strane je možné pozitívne vnímať snahu vlády riešiť v čase krízy problémy strategických podnikov, na strane druhej možno konštatovať, že táto snaha nie celkom vyšla. Prečo? Je to ďalší úder podnikateľskému prostrediu. Tento zákon vážnym spôsobom zhoršuje postavenie veriteľov podnikov, ktoré by mohli byť v prípade ich konkurzu vyhlásené za strategické. Zákon nelogicky ukladá správcovi konkurznej podstaty, aby prevádzkoval podnik aj so stratou na úkor konkurznej podstaty, ktorej speňaženie má slúžiť na uspokojenie veriteľov. Je to jednoznačne negatívny signál pre investorov, ktorí sú potrební na vytváranie nových pracovných miest hlavne v časoch globálnej hospodárskej krízy. Zákon uvádza, že za strategický možno vyhlásiť každý podnik, ktorá má vyše 500 zamestnancov alebo podniká v oblasti energetiky, vodného hospodárstva a podobne. Práve to sú podniky, ktoré sú regulované štátnym regulačným úradom. A tu je práve podľa mňa konflikt záujmov. Štát môže prostredníctvom "svojho" regulačného úradu neuznať oprávnené náklady za dodávku médií - nezvýšiť ich cenu, a tým dostať tieto subjekty do konkurzu. Môže si vlastne takto pripraviť súkromnú spoločnosť, ktorú zoštátni, čiže podľa výkladu zákona "zachráni". A tu sa práve dostávame k ďalšiemu problému tejto právnej normy. Slovenská republika - čiže vláda - odkúpi podnik v konkurze od pôvodných majiteľov, ktorí sú povinní uzavrieť s právnickou osobou určenou vládou kúpnu zmluvu. Táto právnická osoba môže byť akákoľvek obchodná spoločnosť, založená aj dva dni pred týmto úkonom. Zákon to totiž ďalej nešpecifikuje. Zákon ďalej umožňuje vláde v prípade, že pominú dôvody, predať strategickú spoločnosť novému vlastníkovi na základe verejnej obchodnej súťaže. V poslednom období máme možnosť sledovať rôzne tendre, ktoré sa dajú vykonať rôzne...
Z kompetencií, ktoré dáva tento zákon vláde, mi jednoznačne vyplýva, že je použiteľný na zoštátňovanie podnikov, resp. na reprivatizáciu. V zákone chýba po ozdravení strategickej spoločnosti a po pominutí dôvodov na jej "záchranu" možnosť, ktorá by stanovovala podmienky, za ktorých môžu podnik opäť prevziať pôvodní majitelia, nie noví - tendroví. Pokiaľ by bol zákon prešiel riadnym legislatívnym procesom, bolo by podľa môjho názoru došlo k dohode medzi sociálnymi partnermi a bola by prijatá právna norma, ktorá by nemala negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a ktorá by skutočne pomohla udržať strategické podniky v čase globálnej ekonomickej krízy. Tento návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sú podľa môjho názoru v rozpore so základnými princípmi zaručenými ústavou Slovenskej republiky, ako je napríklad právo na rovnosť príležitostí, právo na rovnaké zaobchádzanie a princíp predvídateľnosti práva a právnej istoty. Aj keď sa účinnosť článku I. tohto zákona končí 31. 12. 2010, je potrebné urobiť všetko pre to, aby Ústavný súd vyriekol jeho nesúlad s ústavou. Predĺžiť účinnosť je totiž to najľahšie, ale pre nás neprijateľné.
Oto Nevický je generálny sekretár AZZZ