Spisovateľ Mark Twain, ktorý čo-to vedel o dobrom prejave, povedal: „Na svete sú len dva typy rečníkov: tí nervózni a klamári.“
Som rád, že neexistuje nahrávka z môjho úplne prvého verejného prejavu. Prvá akcia, ktorá sa dá považovať za dôležitú, bola v University College v Londýne pre nemeckú televíznu stanicu. Predtým, ako som sa dostal na rad, študentský líder Danny Cohn-Bendit a aktivista Tariq Ali mali vynikajúce prejavy o ľudských právach. Zatiaľ čo dav jasal a tlieskal, ja som bojoval s pokušením zvracať.
Keď som vzal do ruky mikrofón, v hlave som mal úplne prázdno. Chvíľu som niečo nesúvislé mumlal a opustil som pódium. Bol to jeden z najtrápnejších momentov môjho života.
O niekoľko rokov neskôr ma Sir Freddie Laker, jeden z mojich najdôležitejších mentorov a človek, ktorý ma inšpiroval na vstup do leteckého priemyslu, nabádal, aby som sa stal tvárou našej spoločnosti. Tvrdil, že namiesto toho, aby som ľudí zaujal veľkou marketingovou kampaňou, by bolo oveľa lacnejšie a efektívnejšie, keby som sa na titulky novín dostal ja. To znamenalo, že som musel vyriešiť môj problém s verejnými prejavmi.
Čoskoro som zistil, že všetko bola otázka praxe. Čím viac som sa pripravoval, tým menej som sa mýlil a koktal. Dobrí rečníci nemajú len šťastie a talent – tvrdo na tom pracujú.
Začnite nacvičovať svoj prejav doma a s dostatočným predstihom. Zistite, kde by ste mali byť tvrdí a kde treba použiť ľahší tón. A čo je najdôležitejšie, pripravte sa na to, aby ste boli sami sebou. Často sa stáva, že keď niekto prednáša prejav, ktorý napísal niekto iný – ako príklad sa núkajú politici – znie to príliš zdvorilo a umelo. Kľúčom je, aby ste rozumeli svojmu posolstvu, vložte doň svoju osobnosť a vyjadrite ho vlastnými slovami.
Pamätajte na to, že nie každý má veľkú slovnú zásobu. Kratšie slovo často funguje lepšie ako dlhé, ktoré ešte aj môžete zle vysloviť – najmä ak trpíte dyslexiou tak, ako ja.
Twain tiež povedal: „Zvyčajne mi trvá aspoň tri týždne, kým si pripravím dobrý improvizovaný prejav.“ Či si už pripravujete pár poznámok, alebo budete odpovedať na otázky publika, premyslite si potenciálne témy, o ktorých chcete hovoriť a rozpíšte si ich – stačí v jednotlivých bodoch. Je dobré mať hrubý náčrt toho, kam sa bude reč uberať, aby sa konverzácia stále posúvala vpred.
Potom, keď nastane čas predniesť váš prejav na verejnosti, skúste si predstaviť, že ste doma v obývačke a rozprávate sa s priateľmi. Vyberte si niekoho z davu a snažte sa vysvetliť pointu konkrétne tejto osobe – zistíte, že aj zvyšok obecenstva pochopí, čo chcete povedať.
Nezabúdajte, že sa nemusíte pevne držať vášho scenára, ak sa naskytne zaujímavá odbočka. Niektoré z najlepších momentov v histórii rečníctva obsahujú improvizované poznámky. Z toho môže tiež vyplynúť spontánny humor. Dobrý vtip vám nielen pomôže lepšie sa spojiť s publikom, pomôže vám aj uvoľniť sa. Ak sa trocha uvoľníte, vaša reč bude plynulejšia.
Ak chcete byť pôsobivým verejným rečníkom, musíte veriť tomu, čo hovoríte. A ak rozprávate s presvedčením a nadšením pre svoju vec, vaše obecenstvo vám ľahšie prepáči chyby, pretože verí, že hovoríte pravdu. Moje odpovede nie sú vždy plynulé a okamžité. Často obsahujú pár „ehm“ a „ah“. Ale väčšina publík je oveľa spokojnejšia s váhavou a úprimnou odpoveďou, než s rýchlou, ale povrchnou.
Pripravte sa, neponáhľajte sa a uvoľnite sa. Hovorte od srdca.