Slovensko turistov neláka a asi tak skoro ani nebude. Pri pohľade na počty zahraničných návštevníkov, ktorí sa hrnú do okolitých krajín, môžeme plakať i lamentovať zároveň. Aj tak nám to nepomôže. Dôvodov je viacero. Či už ceny, ktoré sú vzhľadom na kvalitu poskytovaných služieb neadekvátne. Prístup ľudí. Aj výška investícií, ktorá je z regionálneho hľadiska zanedbateľná.
Na jednej strane sú naše chyby, na tej druhej kroky okolitých štátov. Na poľskej strane Tatier vyrástli strediská, ktoré nám zobrali turistov. Tých neodradilo len euro, ale najmä štátna podpora pri využívaní domácich stredísk. V praxi to potom vyzerá tak, že Poliak je ubytovaný na poľskej strane, keďže je finančne zvýhodnený, a na Slovensko chodí na jednodňové výlety. Výsledok? Zakopané navštívi ročne 12 miliónov turistov, Tatry aj s pomocou Liptova len tretina tohto počtu. A to napriek tomu, že naše Tatry majú o polovicu dlhšie zjazdovky.
V apríli tohto roka navrhol Most-Híd zavedenie dovolenkových šekov. Po nápad nemusel ísť ďaleko. Strana sa nechala inšpirovať (na prekvapenie) v Maďarsku. Tamojší prevádzkovatelia stredísk si môžu mädliť ruky. Maďari, ktorí strávia dovolenku doma, dostanú časť nákladov cez zvýhodnenia späť. Nemôžeme sa čudovať, že Maďarom sa k nám nechce.
Práve na Poľsko, Maďarsko a Česko sa zamerala kampaň Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Cez médiá aj kultúrne podujatia chcú lákať tamojšie národy k nám. Či prekoná (najmä finančné) bariéry susedov, je otázne. My sa môžeme utešovať, že Česi sú cudzinci. Inak by sme v kolónke zahraničných turistov prišli o tretinu ľudí. A to by sme si už museli priznať, že cestovný ruch robiť nevieme.