V hystérii, ktorá zavládla okolo vytvorenia jedinej zdravotnej poisťovne, sa takmer bez povšimnutia dostala na rokovanie parlamentu ďalšia vládna novela zákona o zdravotnom poistení. Aj napriek tomu, že tá nerieši žiaden z množstva závažných problémov slovenského zdravotníctva, stojí za to pristaviť sa pri nej.
Odvody z dividend
Jadrom je podstatné rozšírenie povinností poistencov súvisiacich s platením odvodov z dividend a ďalších podielov na zisku obchodných spoločností. Voči týmto zmenám už zdravotné poisťovne, pochopiteľne, tak hlasno neprotestujú.
Na rozdiel od súčasnosti sa má nielen zvýšiť odvodová sadzba na dividendy z 10 na 14 percent, ale zámerom vlády je predovšetkým zaviesť samostatný vymeriavací základ na tento účel, s dvojnásobným stropom oproti ostatným príjmom. Dnes sa platia zdravotné odvody z dividend len do súhrnného maximálneho vymeriavacieho základu, do ktorého sa zarátavajú aj všetky ďalšie príjmy podliehajúce zdravotným odvodom.
Deravá úprava
Ak parlament zákon schváli, môže od budúceho roka poistenec zaplatiť zdravotnej poisťovni okrem bežných odvodov aj ďalších až viac ako 10-tisíc eur ročne na odvodoch z dividend. Samozrejme, od zdravotnej poisťovne nedostane nič navyše, bude mať nárok len na tú istú zdravotnú starostlivosť, ako všetci ostatní poistenci. Je však málo pravdepodobné, že takúto vysokú sumu by niekto skutočne zaplatil. Právna úprava je totiž taká deravá, ako stará rybárska sieť a početnými spôsobmi umožňuje sa takémuto plateniu elegantne vyhnúť.
Zdanenie dividend pod pláštikom odvodov na zdravotné poistenie je len ďalším poukázaním na skutočnosť, že slovenský systém zdravotného poistenia má so skutočným poistením spoločné akurát jedno slovo v názve.
Skryté dane
Takzvané poistné odvody sú v podstate len dane, ktoré vyberajú zdravotné poisťovne. A zvyšok prostriedkov, ktoré dostávajú, pochádza priamo zo štátneho rozpočtu. Nároky všetkých poistencov sú úplne rovnaké, bez ohľadu na to, kto a koľko zaplatí za poistenca príspevkov. Ide o klasický zabezpečovací systém, ktorý do skutočného poistného u nás nikdy neprerástol. To si zrejme uvedomovala aj predchádzajúca vláda, keď zaviedla takú kuriozitu, akou je platenie zdravotných odvodov z nepeňažných výhier a cien získaných napríklad v tombole, alebo sa (našťastie neúspešne) pokúsila zaviesť platenie zdravotných odvodov z príjmov z prenájmu.
Nepochybne efektívnejšie, ako strácať množstvo času, energie a prostriedkov likvidáciou súkromných zdravotných poisťovní, by bolo urobiť zásadnú zmenu v celkovom financovaní slovenského zdravotníctva. Jeho kostrou by mohol byť prechod na financovanie základnej zdravotnej starostlivosti zo všeobecných daní a vytvorenie priestoru pre skutočné poistné produkty v zdravotnom poistení, nech by už mali charakter dobrovoľného individuálneho poistenia, alebo povinného nominálneho. Vláde by v tomto smere určite dokázali pomôcť aj viacerí experti, ktorí sú dnes v jej službách a podobnú filozofiu presadzovali v nedávnej minulosti.
Michal Horváth,
bývalý riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením ÚDZS