Naša nedávna štúdia o efektívnosti slovenského zdravotníctva načrtla pomerne pochmúrny obraz málo efektívneho a, najmä v rokoch 2003 až 2007, upadajúceho zdravotníctva. Nečudo, že mnohých nepotešila. Jej najviditeľnejší kritici z Health Policy Institute ju vo viacerých svojich textoch označili za „pochybné závery na pochybných dátach“. Prepad zdravotníckej efektívnosti je vraj štatistickou ilúziou. Štúdiu by sme podľa nich mali „stiahnuť a model opraviť“.
Kritika na úvod
Ich kritiku pokladáme za vecne nesprávnu, vyplývajúcu z neporozumenia. Jej krátky sumár: za úroveň zdravia nie sú zodpovedné len výdavky na zdravotníctvo, ale aj mnohé iné faktory. Dáta OECD, ktoré sme vo veľkej miere použili, sú nedôveryhodné, výdavky na slovenské zdravotníctvo medzi rokmi 2003 a 2004 poskočili o 34 percent. Rovnako pochybné sú v tom roku údaje o raste hotovostných výdavkov. Mali by sme preto namiesto zdravotníckych výdavkov použiť pri modelovaní bohatstvo krajiny merané hrubým domácim produktom. Prepad efektívnosti je iluzórny aj preto, lebo výdavky akciovej spoločnosti Veriteľ v rokoch 2003 až 2005 mali byť započítané do predchádzajúcich rokov. Lepšiu analýzu vytvorilo INEKO a Transparency International, o tom, ako sa zle obstaráva v nemocniciach.
Koniec sumáru kritiky.
Kratší život
Poďme teda po poriadku. Samozrejme, za zdravie nie je zodpovedné len zdravotníctvo. V štúdii sme preto otestovali 11 možných prispievajúcich faktorov. V našom základnom modeli sme potom použili štyri z nich (výdavky, spotreba alkoholu, nerovnosť príjmov, postsocialistická minulosť krajiny), ktoré boli štatisticky významné. Spolu dokážu vysvetliť takmer štyri pätiny rozdielov v dĺžke dožitia medzi krajinami.
Ako píšeme priamo v texte štúdie, údaje OECD nie sú dokonalé. Aby sme si boli istí, že naše zistenia nie sú len dôsledkom problémov so štatistikami, urobili sme niekoľko testov ich senzitivity. Základný model ukazuje, že kvôli neefektívnosti slovenského zdravotníctva sa dnes dožívame o 1,7 roka menej, než pred desiatimi rokmi. Po očistení o zdravotnícke výdavky, alkohol, socialistické dedičstvo a nerovnosti v bohatstve. Ak by sme namiesto zdravotníckych výdavkov použili HDP na hlavu, zhoršili sme sa o 1,57 roka. Ak by sme použili korektnejší odhad hotovostných výdavkov pacientov na zdravie (doplatkov), bolo by to o 1,56 roka. Dokonca, ak by sme úplne odstránili nárast zdrojov v roku 2004, ktorý je podľa HPI pochybný, a odpočítali ho aj z ďalších rokov, stále by sme kvôli neefektívnosti žili o 1,42 roka kratšie, než pred desiatimi rokmi. Zhoršenie slovenského zdravotníctva je natoľko robustné, že sa nedá vysvetliť žiadnymi problémami s dátami.
Prepad účinnosti
Oddlženie nemocníc cez spoločnosť Veriteľ predstavovalo jednorazový výdavok. Nemôže preto spôsobiť trvalý prepad efektívnosti, po ukončení jeho činnosti by sme videli jej opätovný nárast. No nestalo sa tak. A ak predstavuje Veriteľ výdavky predchádzajúcich rokov, znamená to len, že sa efektívnosť začala prepadávať skôr a plynulejšie.
Ako ukázala štúdia Transparency a INEKO, v slovenských nemocniciach sa pri verejnom obstarávaní málo súťaží. Môže to čiastočne vysvetliť nízku úroveň efektívnosti slovenského zdravotníctva. No oveľa ťažšie prepad tejto efektívnosti. Bolo by to možné len vtedy, ak by sa plytvanie a korupcia v nich výrazne zhoršili práve v rokoch 2003 až 2007. Okrem toho, podiel nemocničnej starostlivosti dosahuje na Slovensku len pätinu celkových zdravotníckych výdavkov. Menej než v Čechách či priemerne v OECD. A v spomínaných rokoch úpadku tento podiel paradoxne poklesol. V rokoch 2001 až 2005 naopak vzrástol podiel liekov na predpis na celkových zdravotníckych výdavkoch, zvýšili sa hotovostné doplatky, či povolil zisk zdravotných poisťovní. Za zlý stav a vývoj určite nemôžu len nemocnice.
Martin Filko
riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR