Napriek tomu, že predvolebná kampaň strhávala pozornosť občanov na osobné útoky či obvinenia, zásadná otázka sobotňajších volieb znie: Akou cestou by malo ďalej pokračovať Slovensko? Ostane na ceste, po ktorej vykročila súčasná pravicová vláda, alebo sa vydá iným smerom?
Som presvedčený, že ak by sa mala v niečom zachovať kontinuita, potom predovšetkým v spôsobe, akým sme sa vyrovnávali s krízou eurozóny. Je to zásadná otázka, od ktorej sa odvíja všetko ostatné – osud našej meny, osud úspor našich občanov, prílev investorov, tvorba pracovných miest a napokon aj životná úroveň. Aby sme zvládli krízové obdobie, potrebujeme mať jasný ekonomický program a dobrý tím, ktorý ho bude uskutočňovať. Na jednej strane treba udržiavať verejné financie v rovnováhe, na druhej strane si musíme zachovať priaznivé prostredie pre podnikanie a investície. Teda nepokaziť si ho zrušením rovnej dane alebo zlým Zákonníkom práce.
Pre Slovensko sú totiž podstatné dve veci: Po prvé, aby Európska únia nielen schválila, ale aj dodržiavala pravidlá, vďaka ktorým dokážeme udržať na uzde zadlženosť a stabilitu verejných financií. A tiež, aby hľadala spôsoby, ako sa z tejto krízy pozviechať, ako naštartovať hospodársky rast. Druhou kľúčovou otázkou je, aby Slovensko, tak ako dosiaľ, bolo „pri tom“. Aby malo vplyv na rozhodnutia únie. Aby sa udržalo v klube najsilnejších hráčov. Je jedno, koľko bude mať tento klub členov a ako sa bude volať.
Poviem to veľmi zjednodušene: podstatné je, aby sme sa udržali v spoločnom klube s Nemeckom a s ďalšími lídrami. Aby sme neskĺzli na grécku alebo maďarskú cestu.
Rovnako by sa mala zachovať kontinuita v boji proti korupcii a v opatreniach, ktoré smerujú k väčšej transparentnosti. V tejto oblasti vláda Ivety Radičovej urobila viac než vláda Roberta Fica. To je nespochybniteľný fakt. Zverejňovanie zmlúv, súdnych rozhodnutí, elektronické aukcie – to sú konkrétne kroky, ktoré zužujú priestor pre korupčné praktiky. Ťažko sa dá očakávať takýto ťah na bránu od politikov, ktorých si verejnosť spája s menom Štefana Harabina.
Napokon pripomeniem vec, na ktorú sme si možno zvykli, a tak ju považujeme za samozrejmú – a tou je pokoj. Súčasná vláda si nehľadala protivníkov či nepriateľov v nezávislých inštitúciách ani v médiách. Napriek zložitej situácii v Maďarsku máme pokojné susedské vzťahy: namiesto toho, aby sme si odovzdávali nelichotivé odkazy, diskutujeme o tom, čo môžeme urobiť pre prospech občanov oboch krajín. Máme jasno v tom, že diktátorské režimy treba odmietať, a nie im robiť štatistov na recepciách. Máme jasno v základných civilizačných hodnotách.
Azda by sa v budúcnosti viac pokoja zišlo aj na domácej politickej scéne. Ako sa ukázalo, občanom chýba pocit, že ich politici vnímajú – a na druhej strane, že si robia zodpovedne a kvalifikovane svoju robotu a nezaťažujú verejnosť zbytočnými spormi. Najmä dnešná predvolebná kampaň vniesla do spoločnosti to, čo v Česku nazývajú „blbou náladou“. Prajem občanom aj sebe, aby sa táto nálada zlepšila.
Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ-DS