Slovenskú ekonomiku čaká v najbližšom období viacero dôležitých výziev. Pri ich formulovaní treba vychádzať z existujúceho stavu a zo skutočnosti, že po recesii v roku 2009 ekonomika reálne vzrástla o 4,2 percenta (2010), resp. 3,3 percenta (2011). Hospodársky rast nebol v posledných dvoch rokoch taký rýchly, aby priniesol zásadnejší obrat v oblasti nezamestnanosti. Neuspokojivý je aj stav v rozpočte verejnej správy. Po prudkom „krízovom“ náraste deficitu sa podarilo v roku 2011 znížiť schodok verejných financií pod päť percent HDP. V oblasti dlhu a deficitu verejnej správy sme na tom stále horšie ako v predkrízovom roku 2008 (deficit bol 2,1 percenta).
Na základe toho môžeme identifikovať dve základné oblasti, ktoré bude nevyhnutné riešiť: prvou je podpora ekonomického rastu a stimulácia zamestnanosti, a druhou pokračovanie konsolidácie verejných financií.
Je evidentné, že ak chce nová vláda splniť cieľ rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014 (deficit pod tromi percentami HDP v roku 2013), a zároveň splniť prísnejšie rozpočtové pravidlá EÚ, bude musieť prijať dodatočné konsolidačné opatrenia. Znižovanie rozpočtového schodku bude v najbližších rokoch nevyhnutné aj s ohľadom na premenlivý vývoj situácie v súvislosti s dlhovou krízou. Mohlo by sa totiž stať, že ak by sa ďalej zhoršovala finančná situácia verejnej správy, stratilo by Slovensko dôveru investorov a nedokázalo by si na finančnom trhu požičať za rozumnú úrokovú mieru.
Všeobecne možno znižovať deficit, resp. dlh verejnej správy dvoma spôsobmi, prípadne ich kombináciou (čo je najpravdepodobnejšie), a to zvýšením príjmov alebo znížením výdavkov verejnej správy. Podľa ekonomickej teórie to znamená reštriktívnu fiškálnu politiku.
Je zrejmé, že stabilizovanie a následná redukcia verejného dlhu predstavujú jednu z najvážnejších a okamžitých priorít hospodárskej politiky. Jej súčasťou musí byť aj urýchlené sfunkčnenie daňového systému v záujme objektivizácie informácií o stave verejných príjmov. S nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií a ich subsystémov by mali byť spojené jasne definované nové výdavkové stropy (minimálne na niekoľko rokov dopredu), ale aj zefektívnenie výkonu štátnej správy.
V oblasti stabilizácie a zvýšenia daňových príjmov existujú viaceré možnosti – progresivita dane z príjmov, zdanenie dividend, vyššie zdanenie majetku, zvýšenie spotrebných daní na tabak a alkohol, ale najmä zlepšenie výberu daní elimináciou daňových únikov. Jednotlivé zmeny v daňovej politike je však nevyhnutné podrobne analyzovať z hľadiska ich efektov, ako aj možných fiškálnych a širších ekonomických dosahov.
Najlepšou cestou konsolidácie verejných financií je hospodársky rast. Ak ekonomika rastie, znižujú sa relatívne hodnoty vládneho deficitu a dlhu v pomere k HDP. Vzhľadom na vysokú otvorenosť a exportne orientovanú ekonomiku je podpora hospodárskeho rastu možná najmä cez vyhľadávanie nových vývozných príležitostí a udržiavanie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia, ako aj vyrábanej produkcie. Rovnako sa treba zamerať aj na oblasti, kde existujú dlhodobé problémy, ako napríklad vymožiteľnosť práva, stabilita právnych noriem v oblasti podnikania, podpora vzdelávania, vedy a výskumu.
Dôsledkom dosiahnutého zdravého a udržateľného hospodárskeho rastu bude aj rast zamestnanosti. Krátkodobé nerovnováhy v tejto oblasti by odstránili obsahovo presne definované programy politiky trhu práce. Ich efektívnosť by sa mala zvýšiť tým, že budú smerovať ku konkrétnym skupinám nezamestnaných osôb, ale najmä smerovaním programu k terajším a budúcim potrebám trhu práce. Súčasťou programov by mali byť aj opatrenia smerujúce k odstraňovaniu štrukturálnej nezamestnanosti, k redukovaniu nezamestnanosti mladých ľudí, k zvýšeniu vzdelania obyvateľstva a k zníženiu chudoby. Žiaľ, predpokladaný hospodársky rast v roku 2012 nebude taký, aby mal výraznejšie priaznivé efekty v oblasti trhu práce, spotreby a v konečnom dôsledku aj vo verejných financiách.
Rudolf Sivák,
rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave