Letný spánok, ktorý pravidelne chytá Európsku úniu, akoby v uplynulom ročnom období omámil aj finančné trhy. Investori sa nechali uspať dohodami po ostatnom summite Európskej únie v júni. Keďže dohody boli iba orientačné a dotiahnutie detailov odložili lídri na jeseň, mnohí správne predpokladali, že tá bude horúca. Stretnutie hláv štátov k bankovej únii po štvrťroku však potvrdilo, že v dvadsaťsedmičke sa zhoda hľadá ťažko a otázok pribúda. Ak by sa aj bankovú úniu, spoločný dohľad či záchranný fond podarilo naštartovať "už" v druhej polovici budúceho roku, koniec dlhovej krízy je v nedohľadne.
Ďalšie kupovanie času
Hoci sa riešenie cez bankovú úniu zdá technické a odborné, v konečnom dôsledku ide v Bruseli stále o politickú hru. Banková únia je síce dobrým krokom k tomu, čo teoretici nazývajú optimálna menová únia... Až na to, že eurozóna potrebuje momentálne na prežitie inú medicínu. Peniaze.
Základná logika sa totiž od začiatku krízy nezmenila. Veľká časť eurozóny stále míňa viac ako dokáže vyprodukovať a čoraz menej si na to dokáže požičať. Ako celok môže eurozóna prežiť, iba ak sa naplní jeden z dvoch scenárov (a teraz bez ohľadu na morálnu stránku veci). Buď sa zavedú trvalé finančné transfery smerom k najviac zadlženým krajinám, alebo tie spustia hlboké, najmä štrukturálne reformy tak, aby presuny peňazí neboli potrebné.
Avšak obe z alternatív majú obrovský odpor domácich voličov (transfery na severe, reformy na juhu). Banková únia, no najmä záchranný fond so zámerom rekapitalizovať problémové banky, je tzv. riešením s najmenším spoločným menovateľom. Nemci a Fíni sa môžu tváriť, že o priame transfery nejde. A Španielom či Talianom to nenafúkne domáce deficity. A teda nezvýši dlhy a s nimi aj tlak trhov na reformy.
Komu to pripomína len ďalšie kupovanie času, nie je ďaleko od pravdy. Banková únia a spoločný dohľad sú naozaj dobrým nástrojom pre budúcnosť eurozóny, avšak za predpokladu, že prežije súčasnú krízu.
Zmena prístupu
Na prvý pohľad sa tak zdá, že za štyri mesiace od ostatného summitu sa nič nezmenilo. V skratke, stále je to juh proti severu, eurokrajiny verzus zvyšok a k tomu Briti tváriaci sa, že nemajú spoločné nič s nikým.
Napriek tomu bol jesenný summit v niečom prelomový. V minulosti stretnutiam predchádzala zúrivosť trhov, pred ostatným summitom vládol pokoj. Po minulých stretnutiach lídri víťazoslávne oznamovali veľké dohody, teraz však tváre politikov nežiarili ani umelým úsmevom. Merkelová sa dokonca len pár dní po summite vyhrážala zrušením toho ďalšieho v decembri.
Kľúč na odšifrovanie správ zo stretnutia pritom nie je v bankovej únii, ale v ďalších diskutovaných ideách. Návrhy ako superkomisár, ktorý by mohol vetovať národné rozpočty, aj nový "rozpočet eurozóny" naznačujú, že politici začali brať vážne to, čo bolo aj na tomto mieste napísané už viackrát. Kríza eurozóny sa dostala tak ďaleko, že bez hlbšej politickej integrácie sa z toho menová únia nedostane. Reformy na juhu, ako aj finančné transfery zo severu (ideálne v kombinácii), sú totiž bez väčšej politickej previazanosti v praxi nemožné.
Iné pohľady
Aj francúzsky prezident Hollande a nemecká kancelárka Merkelová pochopili, že inak to nepôjde. Akurát pri tom musia tlačiť dopredu aj národné záujmy. V rámci vynucovania zodpovednosti severné krídlo údajne presadilo poverenie pre šéfa únie van Rompuya, aby prišiel s návrhom, ako urobiť dohody o škrtoch a reformách viac záväzné. A Merkelová naťahuje spustenie bankovej únie. Na druhej strane Hollande chce najprv kolektivizáciu dlhov a až potom politickú úniu. "Až po roku 2014, po voľbách do Európskeho parlamentu," povedal.
Mimochodom, zaujímavý je v tejto situácii postoj slovenskej vlády. Doma premiér tvrdí, že je "na nervy" z toho, že musí presunúť kompetencie v oblasti regulácie bánk na Európsku úniu. Pravici by pritom mohol byť vďačný, že dnes štát nemá na krku skrachované banky. Napriek "nervom" doma potom v Bruseli Fico hlasuje za, a s dohodami vyjadruje spokojnosť. No dobre aj tak. Po štyroch rokoch Ficovej vlády sa slovenskému rozpočtu fungujúce záchranné mechanizmy únie môžu ešte náramne hodiť.
Kto je Pavol Baboš
Autor študoval ekonómiu a politológiu na UK v Bratislave a sociálnu
politiku v belgickom Leuvene. Profesionálne sa zaoberá témami
hospodárskych a industriálnych politík v Európskej únii a odborne
publikuje. Momentálne dokončuje doktorát na Katedre politológie FiF UK
v Bratislave.