Efektívnosť slovenského zdravotníctva sa medzi rokmi 2003 a 2007 významne prepadla. Tvrdí to analýza Inštitútu pre finančnú politiku, zverejnená krátko pred Vianocami. Za výsledným grafom je veľa matematiky a štatistických metód. Preto len zjednodušene: stredná dĺžka života sa nepredlžuje tak rýchlo, ako stúpajú peniaze v slovenskom zdravotníctve.
Tento záver však vychádza z nesprávnych dát. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa objem zdrojov (súkromných aj verejných) v zdravotníctve zvýšil medzi rokmi 2003 a 2004 o 34 percent. Pritom podľa slovenských štatistík bol nárast polovičný, a to 17-percentný.
A to sme ešte neriešili otázku, ako do rovníc IFP korektne zahrnúť oddlženie prostredníctvom Veriteľa. Finančné vysporiadanie záväzkov sa odohralo v rokoch 2004 a 2005, ale oddlžované záväzky vznikali pred rokom 2003. Započítavať oddlženie ako náklad zdravotníctva z rokov 2004 a 2005 je metodicky nesprávne.
Tento zásadný rozdiel – spôsobený zrejme zmenou metodiky v OECD – štúdia IFP nekomentuje. Pritom práve tento zásadný rozdiel vo vstupných údajoch spôsobuje, že po roku 2003 sa krivka efektivity nášho zdravotníctva dramaticky láme. Tak dramaticky, že podľa spoluautora štúdie Martina Filka si zdravotný systém vyžaduje zásadné zásahy, kozmetické úpravy vraj už nestačia.
Napriek hrozivým štatistickým zisteniam autori štúdie nenašli odpoveď na otázku, čo je dôvodom zhoršenia efektívnosti slovenského zdravotníctva. Nečudo, keď sa možno ani nezhoršuje.
Tým nechcem povedať, že slovenské zdravotníctvo nemá veľké rezervy vo využívaní zdrojov. Zásadne súhlasím s Filkovým konštatovaním, že slabinou zdravotníctva nie je nedostatok peňazí. Ale analýza Inštitútu finančnej politiky to napriek množstvu čísiel a použitých matematických vzorcov nedokazuje.
Ak hľadáme medzery v efektívnosti, výpovednejšie sú v tomto smere analýzy od inštitútu INEKO a Transparency International. Pre štátne nemocnice sú charakteristické nákupy bez súťaže. Do dvoch tretín verejných obstarávaní je prihlásený jediný „súťažiaci“. Dodávatelia majú kartelovo podelený trh. Nakupované prístroje počítačovej
tomografie sú predražené o desiatky percent.
Ide o konkrétne zistenia. Konkrétnym „ne-kozmetickým“ riešením je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti a umožnenie vstupu súkromného kapitálu do nich.
Uvidíme, aké odporúčania pre nemocnice nakoniec Inštitút finančnej politiky sformuluje. Zatiaľ „dáva dohromady údajovú základňu o nemocniciach“. Azda bude ich analýza efektívnosti nemocníc informačne hodnotnejšia než analýza efektívnosti zdravotníctva.
Tomáš Szalay,
analytik Health Policy Institute