Finančné trhy niekoľko týždňov nerobili nič iné, len čakali, ako dopadnú gréckej voľby. Skaza sa však nekonala. Aspoň nie hneď. A to môže byť pre Grécko aj zvyšok eurozóny svojím spôsobom ešte horšie než "rýchla smrť".
Dočasná úľava
Namiesto skazy finančné trhy reagovali na výsledok volieb výbuchom eufórie. Euro sa oproti doláru ihneď posilnilo. Rastú aj ceny rizikových akcií či ropy. Naopak, aktíva, ktoré investori nakupujú v čase strachu, padajú. Klesá preto hodnota zlata i nemeckých štátnych dlhopisov. To už tu bolo veľa ráz. Vždy bol scenár rovnaký: eufóriu čoskoro vystriedalo vytriezvenie a pochopenie, že situácia Grécka sa nezlepšuje, aj keď na záchranu krajiny boli vydané ďalšie stovky miliárd eur, a že krajina je opäť bližšie k drachme.
Teraz po voľbách sa tento scenár zrejme zopakuje. Voľby len dočasne priviedli finančné trhy na iné myšlienky. Médiá boli plné toho, že grécke domácnosti v strachu z návratu k drachme nakupujú konzervy, akoby sa blížila vojna. Po takejto masáži si, pochopiteľne, musia všetci vydýchnuť. Lenže o pár týždňov sa strach vráti. Vráti sa, pretože problémy má aj Španielsko a Taliansko. Španielsko si už muselo minulý týždeň požičať na záchranu bánk. Tým sa to však asi neskončí. Skôr sa špirála viac roztočí, čo časom zase obráti pozornosť na Grécko.
Grécka realita
Grécko je už päť rokov v recesii. Nezamestnanosť láme rekordy. Hoci vláda škrtá a zvyšuje dane, plody to nenesie. Ľudia sa vyhýbajú daniam výmenným obchodom -- tovar za tovar. Tento rok sa preto na daniach vybralo menej ako vlani a rozpočet je na tom preto horšie.
Záchranné opatrenia diktované expertmi MMF zatiaľ nefungujú. Krajina je iba v hlbšom rozklade. Bankový sektor sa potáca na hrane prežitia. Ľudia vo veľkom vyberajú vklady a neveria euru. Ekonomika postupne prechádza na iné meny, ktorým obyvatelia veria viac. Všetci sa totiž boja, že s drachmou by prišla devalvácia a oni by prišli o svoje úspory. A v tom -- teda v bankách -- je teraz jadro problému.
Samotné dlhy gréckej vlády budú vlastne postupne škrtané -- tie nie sú takým problémom. Európa postupne donúti investorov, aby ešte radi, rovnako ako v minulosti, škrtali ďalšie desiatky percent dlhu. Ak sa to ešte niekoľkokrát zopakuje, nebude súkromný sektor držať už prakticky žiadny grécky dlh. Postupne ho európske banky odpíšu.
Nevyhnutná drachma
Lenže teraz už ide skôr o grécky bankový sektor. Problémom je hlavne zlá likvidita bánk. Domácnosti im neveria. Vklady v bankách už niekoľko mesiacov klesajú a bolo by naivné domnievať sa, že s rastom preferencií opozície sa tento trend zmení. Všetci sa boja, že krajina prejde na drachmu. V bankách toho postupne veľa nezostane. Budú to prázdne škrupiny plné zlých úverov. Kým ich cez grécku centrálnu banku bude likviditou zachraňovať ECB, bude všetko v poriadku.
ECB to však nebude robiť večne a až skončí, grécka centrálna banka nedokáže bez vlastnej meny udržať tamojšie banky pri živote. Buď ich nechá padnúť, čo je pre kapitalistický systém najhorší úder, alebo zavedie vlastnú menu. Aj s novou menou to však bude ťažké. Vďaka obmedzeniam prevodu peňazí sa však potom v krajine lepšie udrží kapitál.
Zbytočné náklady
Obávam sa, že vyhral variant, ktorý nakoniec sa tiež skončí drachmou. Len bude tento proces pomalší, a preto drahší. Navyše tu budú enormne zbytočné náklady na záchranu nevyliečiteľnej ekonomiky. Už sa objavujú prvé náznaky, že do Grécka potečú ďalšie peniaze. Nemecko dnes vyhlasuje, že obsah tvrdých podmienok spojených so zahraničnou pôžičkou bude od Grécka síce dôsledne vyžadovaný, no časový harmonogram, ktorý bol pôvodne prijatý, bude zmäkčený.
Všetkým je jasné, že v Grécku nikto nedokáže do roku 2014 znížiť deficit štátneho rozpočtu pod tri percentá HDP. Ten je totiž čoraz menší a do troch percent sa toho už veľa nezmestí. Teraz sa preto bude hovoriť o tom, že stačí, aby Gréci dostali deficit pod tri percentá v roku 2016 alebo 2017, a všetci budú dúfať, že dovtedy sa naštartuje ekonomika. Ale z čoho?
Voľby nič nevyriešili. Stav Grécka je rovnaký ako pred dvoma rokmi: Dlh tu stále je a stále nik nevie, čo s ním. Len na rozdiel od obdobia pred dvoma rokmi sú grécke banky chorľavejšie a eurozóna má menej peňazí.
Markéta Šichtařová, analytička
Vyštudovala VŠE v Prahe, odbory hospodárska politika a finančné trhy. Pôsobila na analytických pozíciách vo Volksbank, kde sa časom stala hlavnou ekonómkou. Neskôr založila vlastnú analytickú a konzultačnú spoločnosť Next Finance, kde pôsobí doteraz. V rokoch 2006 a 2007 bola vedúca tímu ekonomických poradcov ministra financií Českej republiky.