Nesporne najdiskutovanejšou témou novely o starobnom dôchodkovom sporení bola výška odvodu do druhého piliera. Ten klesol z deviatich percent na súčasné štyri. Pri sporení na dôchodok však nie je dôležitá len výška, ale aj zdroje príspevkov. Ak si na odvod do druhého piliera obratom požičiame, na dôchodku si veľmi nepolepšíme. Občania budú mať vyššie úspory, no štát vyššie dlhy. A keďže dlh štátu je dlhom všetkých jeho občanov, ide o hru s nulovým súčtom.
Princíp dobrovoľnosti
Jediným dlhodobo udržateľným zdrojom úspor je dnešná nižšia spotreba. A práve posledná novela umožnila ľuďom posielať na svoj účet v DSS dobrovoľné príspevky. To považujeme za posun správnym smerom. Sporitelia by preto mali tento inštitút využívať čo najviac. Navyše ak ich k tomu štát motivuje daňovým zvýhodnením.
Matematika je v tomto prípade jasná. Ak k „štátnym“ štyrom percentám priložíme ďalšie dve, dôchodková dávka z druhého piliera bude vyššia o polovicu. Ak priložíme štyri, dávka sa zdvojnásobí. Aj malé dodatočné úspory dokážu výrazne zvýšiť životnú úroveň na dôchodku.
Veľké upratovanie
Presuňme pozornosť od príspevkov k inej závažnej téme. Je ňou snaha „upratať“ v dôchodkových fondoch. Sporitelia, ktorí budú chcieť zotrvať v negarantovanom fonde, budú musieť podpísať a do správcovskej spoločnosti doručiť vyhlásenie o tom, že si uvedomujú riziká spojené s investovaním v takomto fonde.
Ak tak do konca marca neurobia, budú ich úspory presunuté do garantovaného fondu. Hoci sa môže zdať, že ide o zbytočný cirkus, má svoj význam. Sporitelia totiž nemajú v súčasnosti vhodne vybrané dôchodkové fondy. Napriek konzervatívnemu postoju k riziku má väčšina sporiteľov sto percent majetku umiestnených v akciovom či zmiešanom fonde.
A čo je ešte horšie, mnohí z nich o tom ani nevedia. Ako správcovia potom riešime dilemu, ako v takomto fonde investovať. Vieme, že vo fonde máme sporiteľov, ktorí akciovému riziku rozumejú a chcú ho podstupovať. No sú tam aj sporitelia, a nie je ich málo, ktorí takéto riziko podstupovať nechcú. Riešenie, ktoré by uspokojilo obe skupiny súčasne, neexistuje.
Ak sa sporitelia preskupia v súlade so svojím postojom k riziku, bude to výrazný krok k lepšiemu systému.
Správny pomer
Sporitelia si môžu miešať dva fondy. Bude nesmierne dôležité, aby to využili a zvolili si vhodný pomer sporenia. Prečo? Predpokladajme, že v akciovom fonde bude vysoký podiel akcií, niekde na úrovni 70 percent.
Výrazné výkyvy hodnoty budú jeho prirodzenou súčasťou. Predstavme si, že takýto fond klesne o 10 percent. Ak v ňom má sporiteľ všetky svoje úspory, tie tiež klesnú o 10 percent. Pri takom poklese môže konzervatívny sporiteľ ľahko spanikáriť a akciový fond vymeniť za garantovaný. Tým si však realizuje straty. A tie bude v garantovanom fonde dobiehať pomerne dlho.
Takejto chyby sa pri investovaní dopúšťame veľmi často. Ak má však v rizikovom fonde sporiteľ umiestnených 20 percent majetku, jeho
celkové úspory klesnú iba o dve percentá. Takýto pokles dokáže psychicky zvládnuť a unáhlené rozhodnutia v panike robiť nebude.
Rozhodnutie o riziku
Bezhlavé preskakovanie z fondu do fondu je najhoršou možnou stratégiou.
Pri akciovom fonde musia sporitelia zvážiť najmä riziko poklesov. Pri garantovanom fonde je to zasa nižší potenciál výnosov.
Žiaľ, konzervatívne investovanie dnes neprináša očarujúce výnosy, najmä pri ich porovnaní s infláciou. Zhodnotenie sa pohybuje niekde na úrovni jedného až dvoch percent ročne. Napriek tejto situácii by sme nemali konzervatívne investovanie zatracovať. Aj ono má z dlhodobého hľadiska potenciál prinášať vyššie výnosy ako inflácia.
Pred sporiteľmi stojí závažné rozhodnutie o zložení dôchodkových úspor. A je na správcoch a na ostatných odborníkoch, aby im na správne rozhodnutie vytvorili dostatočné podmienky. Táto príležitosť napraviť nedostatky by sa mala využiť.
Miroslav Kotov, vedúci odd. správy aktív Allianz – Slovenská d.s.s, a.s.