Priama voľba prezidenta bola často útechou krčmových porovnávaní Slovenska a Čiech. Ten „náš“ spôsob výberu hlavy štátu, údajne legitímnejší a demokratickejší, si najbližší víkend vyskúšajú aj susedia spoza Moravy. Atmosféra a výber kandidátov ponúka hneď niekoľko paralel so Slovenskom.
Dosluhujúci prezident je často aktívnejší, než sa na reprezentatívnu funkciu sluší. Odmieta vykonávať ústavné povinnosti (Čentéš vs. podpis Lisabonu) a púta pozornosť aj za cenu strápnenia sa či nevôle až hnevu. Zhluk strán, ktoré si hovoria pravicová koalícia (opäť, koľká podoba so slovenskou pravicou), je rozhádaný a nedokázal sa dohodnúť na spoločnom prezidentskom kandidátovi. Vláda si drží parlamentnú väčšinu údajne len vďaka kupovaniu poslancov (trestné oznámenie Václava Lásku) a hrozia predčasné voľby alebo opäť úradnícka vláda. Toľko kontext, v ktorom sa rozhoduje český volič.
Prieskumy naznačujú, že voľba prezidenta v Česku prebehne dvojkolovo. Miloš Zeman sa síce ku koncu kampane prepracoval na čelo rebríčka, avšak 25 percent z posledného merania ani zďaleka nestačí na definitívne víťazstvo. V druhom kole s ním pravdepodobne zvedie súboj bývalý premiér úradníckej vlády Jan Fischer, ktorý volebné prieskumy donedávna viedol. Len pre úplnosť, tretia priečka patrí umelcovi Franzovi (11,6 percenta), je však skôr výsledkom recesie, než vážnej podpory voličov (niečo ako Mojsejová v slovenských prieskumoch). Šanca, že by sa do druhého kola dostali knieža Schwarzenberg alebo senátor Dienstbier, je malá.
Sústreďme sa na favoritov do druhého kola. Obaja sa považujú za občianskych kandidátov a nie sú nominantmi politickej strany – hoci Zemana podporujú komunisti. Napriek tomu popredné osobnosti českého verejného života tvrdia, že ani jeden nebude vyslovene „dobrý“ prezident. Nikto vraj dostatočne nenapĺňa odkaz Václava Havla, obaja boli členmi komunistickej strany. A navyše, za oboma stoja silní sponzori s nejasným pozadím. Takže je vlastne jedno, koho si český volič vyberie?Nie je. A to aj napriek obmedzeným právomociam hlavy štátu. Rozdiel medzi dvomi kandidátmi existuje, ich minulosť v kresle predsedu vlády vypovedá veľa o tom, ako asi budú zvládať svoju úlohu na Hrade. Zemanovi sa vyčíta, že umožnil rozkvet a usadenie korupčných praktík v Česku (v dôsledku opozičnej zmluvy). Za jeho vlády vznikli kauzy ako plánovaná vražda novinárky Slonkovej, podplácanie pri nákupe stíhačiek Gripen alebo tunelovanie firmy Liberta. Podľa českých médií jeho kampaň sponzorujú ľudia blízki ruským podnikateľom a firme Lukoil.
Ako prezident by tak mohol škodiť českej zahraničnej politike a otvárať dvere podnikateľom s nejasným pozadím. Navyše, ako sa vyjadril aj protikandidát za ODS Sobotka, a šepkali si o tom dávnejšie aj niektorí českí politológovia, Zeman môže slúžiť ako výťah k moci pre Klausa. Napríklad pri najbližšom vymenovaní úradníckej vlády...
Na druhej strane obdobie Jana Fischera bolo krátke, a kritici tvrdia, že toho veľa neukázal. Faktom však zostáva, že ako úradnícky premiér závislý od podpory ODS a ČSSD ani nič ukázať nemohol. Mimo odborných námietok je proti Fischerovi najčastejšie vznášaná aj jedna osobnostná. Fischer je ako úradník údajne veľmi tvarovateľný, slovami Topolánka – „uhne“. Stojí za ním údajne aj energetická loby, avšak v porovnaní so Zemanovými sponzormi to nemusí byť najväčšia hrozba.Pripusťme teda na chvíľu porovnanie, že Zeman je v českej politike symbolom toho, čo u nás predstavuje Vladimír Mečiar. Fischer (aj Dienstbier či Schwarzenberg) však sľubuje vyššiu kvalitu, než akú predviedli doterajší slovenskí priamo volení prezidenti.
Podľa prieskumov asi len zázrak znemožní Zemanovi postúpiť do kola druhého. Nech sa tam ocitne s Fischerom, či hoci aj Dienstbierom alebo Schwarzenbergom, voľba menšieho zla bude jasnejšia než v ktoromkoľvek slovenskom „druhom kole“ od roku 1999.
Pavol Baboš, publicista