V súčasnosti nie je založenie živnosti ničím zložitým. Stačí na to obvykle jedna návšteva živnostenského úradu. No pozor, nie na Slovensku, ale u susedov v Česku.
Na začiatku bola európska smernica o službách, ktorá s cieľom poskytnúť všetky informácie potrebné na podnikanie na vnútornom trhu Európskej únie podmienila zriadiť jednotné kontaktné miesta ako východiskové informačné body pre začínajúcich podnikateľov na trhu členskej krajiny Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Kým ostatné krajiny sa rozhodli vybudovať nové komunikačné centrá, Slovensko a Česko (pre poriadok dodajme aj Nórsko) sa rozhodli pretransformovať na túto úlohu už jestvujúce živnostenské úrady, ktoré mali skúsenosti s komunikáciou potenciálnych uchádzačov o podnikanie.
A tu sa podobnosť aj končí. Slovensko skutočne prebudovalo živnostenské úrady na jednotné kontaktné miesta, ale rozsahom služieb, ktoré poskytujú, trčí na chvoste únie. Na úradoch síce vybavíte škálu úkonov súvisiacich so začatím, prerušením či ukončením podnikania, výpis z registra trestov, prihlásenie do registrácie na daň z príjmov či do zdravotnej poisťovne, ale zvyšok si musíte vybaviť osobne, a to návštevou Sociálnej poisťovne či finančného úradu.
Český variant realizácie európskej smernice v prvej fáze vybudoval pätnásť jednotných kontaktných miest na jestvujúcich živnostenských úradoch, avšak postupne vytvoril aj centrálne registračné miesta (CRM). Tu klient môže nielen ohlásiť živnosť, ale aj podať oznámenie voči ďalším správnym úradom – finančnému úradu, správe sociálneho zabezpečenia, zdravotnej poisťovni a úradu práce prostredníctvom jednotného registračného formulára.
Tým sa odstránilo opakované vypĺňanie totožných, najmä identifikačných údajov na registračných či prihlasovacích formulároch určených pre spomenuté orgány. V praxi to znamená, že záujemca o podnikanie v Česku vyplní jeden jediný formulár, ktorý centrálne registračné miesto odošle na príslušné orgány.
Obzvlášť efektívne je spracovaná časť týkajúca sa finančného úradu, kde sú uvedené všetky typy daní, o ktorých začínajúci podnikateľ niekedy ani netuší, že sa ho budú týkať. Jednoduchým zaškrtnutím políčka sa tak klient môže registrovať na daň z príjmov, pridanej hodnoty, nehnuteľnosti, na cestnú daň, daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, zaisťujúcu daň, daň vyberanú zvláštnou sadzbou, ako aj registrovať pokladnicu či oznámiť zástupcu povereného konať v daňových záležitostiach za daňový subjekt.
Rovnako nie je nutné navštíviť správu sociálneho zabezpečenia ani úrad práce. Výsledkom úsilia našich susedov je dosiahnutie stavu, keď obiehajú údaje, a nie klienti. Česká revolúcia v odbúraní administratívy však pokračuje ďalej. Úprava živnostenského zákona zaviedla od minulého roku novinku, o akej slovenskí podnikatelia ani nesnívajú – odbúranie povinnosti hlásiť prerušenie živnosti živnostenským úradom. V prípade, že by sa podnikatelia predsa len dobrovoľne rozhodli ohlásiť túto skutočnosť, opäť existuje jednotný formulár, ktorý informuje príslušné inštitúcie, ktorých sa uvedená informácia týka.
Ak vytvorenie siete jednotných kontaktných miest malo ambíciu motivovať zahraničných záujemcov založiť si podnik u nás, tak realizáciou českého projektu CRM Slovensko stráca šancu. Neustále sa inovujúce české služby poskytované podnikateľom sa jednoznačne derú medzi najkvalitnejšie európske príklady.
Spolu s úspešným projektom Czech Point na komunikáciu so štátom prostredníctvom jedného univerzálneho miesta, kde je možné získať a overiť údaje z verejných i neverejných informačných systémov, úradne overiť dokumenty a listiny, previesť písomné dokumenty do elektronickej podoby a naopak, získať informácie o priebehu správnych konaní vo vzťahu k občanovi, prudko znižujú šancu Slovensku stať sa destináciou na podnikanie.
Iveta Fodranová, Obchodná fakulta, Ekonomická univerzita