Bývalý člen vedenia Nemeckej spolkovej banky, kontroverzný publicista a politík Thilo Sarrazin, vydal knihu o eure, ktorá sa volá Európa euro nepotrebuje. Pokúsim sa tu o netradičný žáner. Nebudem polemizovať s knihou, ktorú som nečítal, pretože vyšla včera, ale s tou jednou vetou či myšlienkou, že Európa euro nepotrebuje.
Záleží predovšetkým na tom, odkiaľ sa na Európu pozeráme. Globálna konkurencia je totiž tvrdšia a rýchlejšia a z hľadiska USA, Indie, Číny alebo Brazílie je ťažko predstaviteľné, že by mali brať vážne pomerne malý kontinent skladajúci sa z preplnených štátikov, kde sa bude platiť desiatkami mien a meničiek, ktoré medzi sebou budú pretekať v ťažko predvídateľných devalvačný pretekoch.
Taký neprehľadný kontinent by do budúcnosti prišiel o značnú časť biznisu a investícií. Nie je náhodou, že Spojené štáty, ako liberálna a spriatelená mocnosť, by Európu radi videli zjednotenú, prehľadnú a zrozumiteľnú (odtiaľ túžba po tej jednej telefónnej linke do Európy) a menej prívetivé mocnosti ako napríklad Rusko (prípadne Čína) majú radi
Európu rozdrobenú.
Euro nikdy nebolo iba umelým projektom utopicky naladených, od sveta odtrhnutých politických špičiek (Sarrazin dokonca tvrdí, že euro vzniklo z pocitu nemeckej viny za holokaust). Proces vzniku eura bol urýchlený v reakcii na takzvanú krízu výmenných kurzov v roku 1992. Vtedajší chaos na európskych menových trhoch a vlna chaotického a nepríjemného znehodnotenia mien s politickými dosahmi sa totiž ani trochu nepáčili vplyvným priemyselníkom a ďalším ekonomickým hráčom. Vznikol reálny a hmatateľný tlak biznismenov na politikov, aby bol proces vzniku spoločnej európskej meny urýchlený.
Thilo Sarrazin tiež odmieta myšlienku spoločného európskeho dlhopisu. Lenže tu sa všetko podstatné skrýva v detaile. Mnohé návrhy na spoločný dlhopis sú veľmi detailne a zodpovedne rozpracované a, pochopiteľne, majú v sebe zabudovaný faktor disciplíny i motivácie. Po prekročení určitej hranice dlhu k HDP by musel každý štát všetko financovať svojím vlastným národným dlhopisom. Štáty by preto boli motivované držať dlhy v rozumných dimenziách.
Ďalší rozmer veci je fakt, že práve Nemecko na zavedení eura obrovsky zarobilo. Nemecké vývozy boli oveľa lacnejšie, než by boli bez eura, a prístup nemeckého tovaru na európsky trh sa vďaka euru uľahčil.
A nakoniec k Sarrazinovej myšlienke, že Európa potrebuje k prosperite mier. Ten však so spoločnou menou vôbec nesúvisí. To je také nanič tvrdenie. Nedá sa totiž dokázať, ale ani vyvrátiť a vlastne nemá nijaký zmysel o ňom diskutovať.
Jan Macháček, komentátor respekt.cz