Skupina J&T nám nedávno bez hanby predviedla, ako sa dá kúpiť SPP za peniaze SPP. Vzali si miliardový úver, kúpili najväčší energetický podnik na Slovensku. Potom ho zadlžili sumou 750 miliónov eur. Peniaze z dlhopisu si vyplatili ako „superdividendu“. A z nej nakoniec splatia časť svojho vlastného úveru.
Ficova vláda nezasiahla. Pretože robí presne to isté.
Fico je dnes jediný premiér v Európe, ktorý sa vie v čase dlhovej krízy postaviť pred kamery a ohlasovať dobré správy: úradníkom a učiteľom sa zvýšia platy, firmám sa znížia dane... A rast štátneho dlhu? Ten sa podarí zabrzdiť tesne pri kritickej hranici 57 percent HDP. Bez toho, aby vláda musela zabrať – a viac šetriť. Tento trik sa volá „kreatívne účtovníctvo“.
Princíp je tak trochu čarovný. Fico sa – podľa vzoru J&T – naučil cestovať čase. Vybral sa do roku 2018. Našiel tam zisky firiem a príjmy budúcej vlády vo výške 400 miliónov eur. Vzal si ich. A vrátil sa s nimi do roku 2013. Priamo pred televízne kamery...
Tento príbeh nie je virtuálny. Je skutočný. V praxi vyzeral takto. Vláda presvedčila pološtátnu Západoslovenskú energetiku, aby vydala dlhopisy za 630 miliónov eur. Splatné majú byť o päť, resp. o desať rokov. Peniaze z transakcie podnik nepotrebuje na investície. Potrebuje ich pre akcionárov na míňanie. Vláda si vyplatí superdividendu 300 miliónov eur, ktorá sa preje. Aj zahraničný akcionár dostane 300 miliónov, aby nerobil problémy. Podobne dopadol SPP, z ktorého J&T s vládou vytrieskajú 750 miliónov eur. Nie na rozvoj podniku. Na spotrebu akcionárov. A kto to všetko zaplatí? To nevieme. Ale vieme kedy. V roku 2018. Kam kreatívec Fico vycestoval po peniaze.
Samozrejme, premiér chápe, že dlhy majú jednu nepríjemnú vlastnosť. Treba ich splatiť. Aj s úrokmi.
Takže... Už vieme, prečo Fico po roku 2014 nechce byť premiérom. Lebo uvidel (a prejedol) budúcnosť.