StoryEditor

Ústavný súd nechráni ústavnosť

18.11.2013, 23:00
Diskusia v HN

Čo je to za zvláštny súd v tých Košiciach? Je naozaj ústavný a nezávislý? A je plne funkčný? Chráni ústavnosť, alebo čo, prípadne koho vlastne chráni? Tieto otázky nie sú provokačné a ignorantské. Sú logické vzhľadom na nepredvídateľné a rozporné rozhodnutia a vleklé konania Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vážnych veciach, ktoré sú v záujme celej spoločnosti a štátu.

Podľa ústavy je Ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Aby ho za taký bolo možné považovať, musí sa takým aj objektívne javiť;nestačí, že je takto definovaný. Len vtedy môže byť zárukou posilňovania dôvery občanov vo vládu práva a v základnú spravodlivosť. Len vtedy možno dôverovať Ústavnému súdu ako ich významnému garantovi.

V posledných rokoch sa spravodlivosti u nás veľmi nedarí. Jej obrazom je nielen vývoj slovenskej justície na čele so Štefanom Harabinom, ale aj dianie na košickom Ústavnom súde pod vedením Ivetty Macejkovej. Uvediem len niekoľko nedávnych príkladov rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, ktoré sú pre budovanie dôvery v právny štát a z hľadiska charakteru štátu zvlášť významné.

Plénum Ústavného súdu uzná predsedu Najvyššieho súdu SR za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia (v súvislosti s nevpustením kontroly ministerstva financií na Najvyšší súd) a následne Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že slovenský Ústavný súd svojím konaním porušil právo predsedu Najvyššieho súdu na prerokovanie veci pred nestranným súdom.

Plénum Ústavného súdu zamietne disciplinárny návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej proti predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi (v súvislosti so zmenou zloženia senátov na Najvyššom súde), hoci len krátko predtým senát Ústavného súdu, rozhodujúc o individuálnej ústavnej sťažnosti, rozhodol, že na Najvyššom súde bolo porušené (obmedzené) náhodné prideľovanie spisov.

Senát Ústavného súdu nedokázal rozhodnúť v primeranej lehote o návrhu riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša na nariadenie dočasného opatrenia, ktorým by Ústavný súd zakázal parlamentu voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora, čo umožnilo Národnej rade vykonať novú voľbu kandidáta na generálneho prokurátora.

Senát Ústavného súdu nedokáže za viac ako dva roky rozhodnúť o ústavnej sťažnosti riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša pre nečinnosť prezidenta Slovenskej republiky.

Predsedníčka ÚS SR pridelila spis v kauze Čentéš na základe ešte neúčinného zákona nepríslušnému sudcovi Petrovi Brňákovi, ktorý sa proti tomu musel ohradiť.

Ústavný súd napriek osobitnému významu nedokáže ani za viac ako desať mesiacov rozhodnúť o ústavnej sťažnosti Jozefa Čentéša na rozhodnutie prezidenta, ktorým ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora, bezmocne hľadajúc riešenie kopiacich sa námietok predpojatosti.

Tento súpis zlyhaní a faktov vedie zodpovedne zmýšľajúcich ľudí k presvedčeniu, že Ústavný súd sa objektívne nejaví ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti. Každá kríza v spoločnosti sa začína a prehlbuje odklonom od pravdy a neúctou k spravodlivosti. Košický ústavný orgán prispieva k nedostatku spravodlivosti a k nízkej vymožiteľnosti práva, žiaľ, mierou vrchovatou. Aj tento stav a negatívny vývoj môžu zmeniť blížiace sa prezidentské voľby.

Ján Figeľ, predseda KDH

menuLevel = 2, menuRoute = komentare/komentare-hn, menuAlias = komentare-hn, menuRouteLevel0 = komentare, homepage = false
20. apríl 2024 02:41