Prvý pohľad tomu azda nenasvedčuje, ale prezident Andrej Kiska prelomil tabu. Výzvou, aby si od budúcej vlády vo voľbách pýtali kvalitný program pre školstvo a zdravotníctvo, vstúpil do predvolebnej kampane. Samozrejme, aj predchádzajúci prezidenti pred voľbami vyzývali občanov na účasť, dávali si však pozor, aby neodporúčali žiadnu stranu ani program. Iste, ani Kiska to priamo nepovedal, ale odkaz znie jasne: choďte voliť – niekoho iného ako Smer. Inak sa totiž jeho iniciatíva, aby občania vo forme verejnej objednávky žiadali lepší program v oblasti školstva a zdravotníctva, interpretovať nedá. Ak by sa o to niekto predsa len pokúšal, treba upozorniť na niekoľko faktov, prečo je výzva namierená proti Smeru.
Predovšetkým, Kiskova aktivita je pokračovaním prezidentského prejavu, v ktorom vyzval, aby sa debatovalo o domácich témach – rukolapne povedané, nie o migrantoch, čo si najviac želá práve Smer, ktorý by len chránil a chránil. Druhým krokom bol Kiskov výber tém. Aby zarezonovali, nemohol vymenovať všetko, čo treba napraviť, ukázal teda na školstvo a zdravotníctvo. Čiže oblasti, ktoré sa vláda urputne usiluje ignorovať. Každý deň štrajku učiteľov a krízového režimu nemocníc totiž rúca ilúziu istôt a stability, ktoré vláda sľúbila. Rozkrádanie, korupcia či stav justície nie sú o nič menšie problémy, momentálne však nie sú v hľadáčiku, a tak mali smolu.
Vnímavejší občan tiež chápe, že prezident výzvou vlastne kritizuje status quo – čiže vládu, ktorá mala štyri roky, aby status quo zmenila. Návrh, aby sme od strán žiadali kvalitný program, nemôžu v Smere vnímať inak ako facku – strana svoju balíčkovú politiku dotiahla do dôsledkov a neponúkla program, ale leták. Že Kiska pripomína programové body Smeru (platby za diagnózu, poriadok vo financiách zdravotných poisťovní), na ktoré sa v rámci balíčkovania „zabudlo“, je už len perlička.
Rozkošné na tom je, že Smer sa vlastne ani nemá na čo sťažovať. Chcieť lepšie školstvo a zdravotníctvo je azda ešte dovolené. Že Smer rezignoval aj na vlastné „riešenie“ v podobe jednej zdravotnej poisťovne a pod reformou školstva forsíroval návrat k sústruhom, je tiež fakt.
Samozrejme, výber tém a naladenie aktivity proti vládnej strane možno legitímne kritizovať. Nie každému musí byť sympatické, že prezident si na Roberta Fica drzo dovoľuje, lebo sa v paláci cíti politicky nedotknuteľný, keďže Smer mu stále nevie politicky ublížiť. V paláci si však dali záležať na formálnej čistote akcie a napokon predsa platí, že jeho funkcia síce má byť nadstranícka, nie však nadpolitická. A ak jeho počin bude znamenať, že aspoň na okamih vynikne, ako hrubo a okato Smer s premiérom na čele ignoruje skutočné výzvy Slovenska, bude to mimoriadne chvályhodný počin.