Európska komisia zverejnila rozpis rozdelenia takmer 5,85 miliardy eur na energetické projekty. Cieľom celého balíka, z ktorého sa bude financovať približne 250 projektov, je podporiť energetickú bezpečnosť členských krajín. Prím však hrá dotácia pre jeden jediný projekt: stavbu Transjadranského plynovodu – Trans Adrian Pipeline (TAP).
TAP výrazne zníži závislosť únie od ruských tranzitných ciest. Do Európy bude privádzať plyn z náleziska Šach Deniz, jedného z najväčších zásobníkov plynu na svete. V Šach Deniz ťaží konzorcium vedené britskou BP a nórskym Statoilom. Podiel má aj azerbajdžanská štátna spoločnosť Socar. Konzorcium v júni oznámilo, že plyn do Európy poputuje cestou mimo Ruska. V septembri potom vlády Grécka, Albánska a Talianska podpísali zmluvu o výstavbe. Kaspický plyn tak bude od roku 2019 putovať existujúcimi cestami cez Gruzínsko a Turecko na hranicu s Gréckom. Odtiaľ pôjde už novým plynovodom. Koncom rovnakého mesiaca ťažobné konzorcium podpísalo aj kontrakty s európskymi odberateľmi.
Pre Európu je to významná správa. Kľúčoví činitelia kontinentu si doteraz pamätajú zimu 2009, keď sa kvôli rusko-ukrajinskému sporu o cenu plynu pre Ukrajinu a delenie tranzitných ziskov zastavili dodávky do Európy. Trenice neustávajú doteraz, Rusi aktuálne napríklad protestujú proti predajom relatívne lacného plynu, ktorý posielajú Nemcom, späť na Ukrajinu.
Rusko argumentuje tým, že dodávať plyn je v jeho životnom záujme. Preto participuje na stavbe dvoch plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny. Nord Stream pod Baltským morom spustil prevádzku minulý rok. South Stream má začať privádzať plyn cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko do Rakúska v roku 2015.
Na druhej strane prístup k plynu, ktorý nebude musieť prejsť Ruskom, je nesporne pre odberateľov EÚ výhodou, zvlášť v období, keď sa rýchlo blíži vyčerpanie holandských a britských zásob v Severnom mori. Faktom totiž je, že čím je krajina viac na východ, a teda viac závislá od ruského plynu, tým za túto komoditu viac platí. Práve preto už pred rokmi vznikol s podporu EÚ projekt plynovodu Nabucco. Ten mal azerbajdžanský plyn privádzať z Turecka cez Bulharsko a Rumunsko. Po tom, ako sa ťažobné konzorcium rozhodlo pre TAP, je projekt Nabucco vedený rakúskou OMV, mŕtvy.
Energetická bezpečnosť je aj jednou z priorít litovského predsedníctva EÚ. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite len nedávno povedala, že prednosť pred diskusiami, ako zabezpečiť Európskou komisiou tlačené vytvorenie jednotného energetického trhu, musí mať zabezpečenie diverzifikácie zdrojov pre Európu. To sa vybudovaním TAP splní.
Energetické manévre sa zároveň prekrývajú so širšími snahami o zabezpečenie stabilných vzťahov v regióne, ktorý je pre EÚ taký kľúčový. Koncom novembra majú byť vo Vilniuse podpísané zmluvy o voľnom obchode s Gruzínskom a Moldavskom. Tieto nové zmluvy majú vytvoriť tzv. Hlbokú a rozšírenú zónu voľného obchodu – DeepandComprehensive Free Trade Area (DCFTA). Okrem iného zrušia clá na takmer všetky druhy tovarov. Jednou z krajín, ktorá sa poteší, bude napríklad Česká republika, ktorá je najväčším zahraničným investorom v Gruzínsku. Ráta sa s tým, že po tom, ako podpíše asociačnú dohodu s EÚ Ukrajina, sa následne k DCFTA pripojí aj táto obrovská krajina.
Na druhej strane, v júni Arménsko nečakane oznámilo zrušenie záväzku pripojiť sa k zóne voľného obchodu s EÚ, čím vyvolalo diplomatický šok. Krajina sa namiesto toho zapojí do colnej únie s Ruskom. Colná únia má v roku 2015 viesť k vytvoreniu hlbšej ekonomickej Eurázijskej únie. Ďalšími členmi majú byť Bielorusko a Kazachstan, ktoré už sú v colnej únii s Ruskom a je možné zapojenie aspoň niektorých stredoázijských republík.
Azerbajdžan v týchto manévroch hrá pomerne nezávislú hru. Pre Európu je rozhodne výhodou, že krajina stabilne dodržiava svoje medzinárodné záväzky a z pohľadu únie je spoľahlivým strategickým partnerom.
Juraj Draxler, CentreforEuropean Policy Studies