Pred rokom padali na summite EÚ silné slová. V časoch vrcholiacich dlhopisových prirážok lídri únie sľúbili, že do roka oddelia spojené nádoby s (nezdravými) bankami na jednej strane a zadlženými štátmi na strane druhej. Jedným z nástrojov mala byť aj banková únia.
Napriek tomu, že bankovú úniu nemáme, a ani skoro mať nebudeme, lídri vyhlásili ostatné stretnutie za úspech. Okrem dohody na rozpočte pre ďalšie sedemročné obdobie odklepli tiež pár miliárd na boj proti nezamestnanosti mladých. Opäť, do roka – aké symbolické – má fungovať schéma Garancia pre mladých. Začne sa s približne šiestimi miliardami eur. Spolu s inými zdrojmi financovania slovenská vláda vyčlení až do 270 miliónov eur na pomoc nezamestnaným do 25 rokov.
Problémoví mladí
Nezamestnanosť mladých je bezpochyby vážny problém pre väčšinu EÚ. Najviac ľudí do 25 rokov bez práce je v Grécku a Španielsku, približne 60 percent, na Slovensku je to zhruba 35 percent. Dôsledky nie sú iba ekonomické, ale aj psychologické a celospoločenské. Garancia pre mladých v podaní únie však liekom nebude. Má nanajvýš potenciál mejkapu, krycieho krému na vyrážky. Pár tisíc mladých možno vyradí z evidencie a skryje pred štatistikou. Avšak neodstráni príčiny problému, pretože na ne ani veľmi necieli.
Program má prioritne naliať peniaze do školení, tréningových programov, alebo zaplatiť firmám, aby mladých ľudí na istý čas prijali do práce. Mnoho firiem však stáže či úvodné tréningy robí pre nových mladých zamestnancov už dnes. Ak štát zaplatí firme, aby ešte najímala navyše ľudí, ktorých nepotrebuje, takéto opatrenie nebude trvať dlhšie, než zaň vláda bude platiť. Pôjde o vyhodené peniaze, ktoré v konečnom dôsledku nepomôžu firme ani mladému človeku.
Nová schéma sa tiež hemží heslami o lepšom školstve, spolupráci škôl s firmami a efektívnejších aktívnych politikách trhu práce. V princípe dobré, avšak eurobyrokrati opäť neprišli s ničím prevratným. Navyše, je viac než otázne, či to pomôže práve mladým na Slovensku, keďže implementácia bude v rukách národných vlád.
Príčiny a následky
Aby štát (a/alebo EÚ) riešil problém nezamestnanosti mladých efektívne, mal by sa viac sústrediť na príčiny tejto zúfalej situácie. Veď doteraz riadne ani nepresvedčil, či ide viac o problém práve mladých, alebo skôr nezamestnanosti všeobecne.
Tomu druhému ubližuje fakt, že únia stráca konkurencieschopnosť a nerastie. Bez rastu nebude tvorba nových pracovných miest. A bez toho si dorastajúca mládež prácu nenájde, aj keby si prešla rovno desiatimi školeniami a tréningami z dielne EÚ.
A pokiaľ ide o absolventov, tým sťažuje situáciu dnešné školstvo. Poskytuje neadekvátne vzdelanie a zručnosti pre trh, ktorý sa rapídne globalizuje. Päť rokov stratených na neperspektívnej vysokej škole nemôže vynahradiť firemná stáž trvajúca pár týždňov či mesiacov. Krajine chýba tiež podporná schéma, ktorá by mladým zjednodušila dochádzanie za prácou. Alebo presťahovanie do iného regiónu či štátu. Jednoducho, zbytočne preškoľovať magisterku cestovného ruchu v Lučenci, ak z nej neurobíte IT-čkárku alebo ju neprinútite nájsť si prácu a presťahovať sa do Bratislavy.
Pomôž si sám, mladý
Slovensko má históriu plnú ministrov, ktorí nedokázali skoordinovať to, čo školy do sveta vypúšťajú, s tým, čo si trh a firmy žiadajú. Preto, ale aj pre iné nedostatky, netreba čakať zázraky od novej schémy pre mladých.
Najlepšia rada pre mladých a rodičov znie: pomôžte si sami! Napríklad sledovaním trendov doma i v zahraničí. IBM ohlásila veľkú investíciu v Košiciach. Podľa Nemeckého združenia inžinierov chýba najväčšej ekonomike EÚ asi 200-tisíc strojárov, inžinierov a IT špecialistov. Zdá sa tak, že technika v kombinácii s nemčinou nemusí byť zlá voľba.
Pavol Baboš, publicista