Medzi najväčšie brzdy brániace rastu a toku peňazí do ekonomiky patrí paradoxne zákon o verejnom obstarávaní. Hoci mal priniesť viac transparentnosti, výsledkom je chaos a nová vlna podnikateľského výpalníctva.
Na Slovensku existuje množstvo polomafiánskych podnikateľov, ktorí si z takéhoto výpalníctva urobili výnosný biznis a národný šport. Stačí na to jeden počítač a vestník verejného obstarávania.
Výpalník sleduje všetky vypísané tendre a rad za radom sa do nich prihlasuje. Je jedno, že nesúvisia s jeho predmetom činnosti, pretože zákon to nelimituje a referencie si zariadi, požičia alebo kúpi.
Následne už len „vysiela signály“ a čaká, či mu niektorý zo serióznych záujemcov bude ochotný vyplatiť výpalné za to, že sa neprihlási do elektronickej aukcie.
Ak nie sú ochotní platiť, jednoducho vstúpi do aukcie a sabotuje ju. Cenu podlezie tak nízko, že sa tender skrátka musí zrušiť, pretože pri takej cene je zákazka nerealizovateľná. V druhom prípade osloví uchádzača na druhom mieste, aby mu za neuzavretie zmluvy z prvého miesta zaplatil „odchodné“.
Výsledkom tohto nového národného „športu“ je okrem vzniku legálnej tendrovej mafie aj totálne ochromenie štátu v jeho činnosti. Práve verejné obstarávanie a projekty financované z eurofondov sú pritom kľúčové pre život malých a stredných firiem. Tých, ktoré sú v rade subdodávateľov a ktoré zrazu nemajú zdroje a musia prepúšťať alebo zatvárať.
Zákon v dnešnej podobe totiž vychádza nielen z elementárnej nedôvery voči všetkým firmám, v ktorých vidí potenciálnych podvodníkov, ale aj z ilúzie, že elektronická aukcia je najspravodlivejším nástrojom na posudzovanie ponúk. Nehovoriac o tom, že jediné kritérium najnižšej ceny niektoré projekty vyslovene pokazí a neberie do úvahy kvalitu.
Tak to potom aj vyzerá, keď musí úrad na základe najnižšej ceny podpísať zmluvu s garážovou firmou už s vedomím, že z toho budú problémy. Zákon v tejto podobe je európskou raritou a diskvalifikuje Slovensko na ceste k rastu.
Riešenie? Jedným z extrémov by bolo verejné obstarávanie celkom zrušiť. Nech štátna sféra zodpovedá za svoju činnosť sama tak, ako to robí súkromný sektor. Odstránilo by sa tým pokrytectvo spojené so všetkými pseudočistými tendrami a štát by sme mohli brať na priamu zodpovednosť. Tento systém na Slovensku fungoval do roku 2006 a významne prispel k jeho konjunktúre.
Ale to asi nebude možné, preto by bolo nutné urobiť dva kroky. Úrad pre verejné obstarávanie v tejto podobe úplne zrušiť a jeho výkon presunúť na Protimonopolný úrad SR, zároveň zabezpečiť apolitizáciu takéhoto úradu nominovaním osoby, ktorá by požívala celospoločenskú úctu a vážnosť (naozaj existujú). Zároveň by bolo potrebné súčasný zákon o verejnom obstarávaní úplne zrušiť a prijať nový, ktorý by bol postavený na princípe nutnosti preukázania schopnosti uchádzať sa o zákazku, tovar alebo službu výlučne na vlastné meno, referenciu, odbornú a ekonomickú spôsobilosť.