Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Tak sme videli najčestnejšiu a rozumnú analýzu, akú doteraz vydal oficiálny orgán ku kríze v eurozóne. Na 50 stranách Medzinárodný menový fond priniesol jasnú a triezvu analýzu o tom, čo zlyhalo v súvislosti so záchranným programom pre Grécko. Materiál je aj výkrikom proti konsenzu európskej politiky. Už viac ako tri roky komentátori, vrátane mňa, naň útočili. Prvý raz sa ku kritike pripojila aj oficiálne inštitúcia.

Nemiestny optimizmus
Podľa fondu bol základnou chybou prehnaný optimizmus o hospodárskom raste. Omyl bol fundamentálny v tom zmysle, že spôsobil ďalšie chybné úsudky: o znižovaní schodku, napätí vo finančnom sektore, rýchlosti reforiem a udržateľnosti dlhu. Nešlo o chybu spôsobenú nedostatkom šťastia. Hrozné ekonomické následky dohodnutých gréckych hospodárskych úprav neboli úplne viditeľné. Boli však predpovedané množstvom kritikov. Fond to otvorene priznáva.

Ďalšie sklamanie sa týka príliš dlhého času, ktorý sa venoval dohode o reštrukturalizácii gréckeho dlhu. Kým nastala, väčšina súkromných investorov už vycúvala.
Následky týchto nahromadených chýb sú tristné. A čo je najdôležitejšie, je nemožné vyriešiť krízu v rámci súčasných parametrov. V inom materiáli fond tvrdí, že udržateľnosť dlhu v súvislosti so záchranou Grécka v roku 2012 je bezpredmetná. Záver analýzy udržateľnosti je, že je potrebná vyššia dlhová úľava, ako navrhnutých sedem percentuálnych bodov HDP na to, aby sa dosiahol cieľ udržateľnosti 124 percent v roku 2020 a 110 v roku 2022. Dohoda z roku 2012 ponechala dieru štyri percentuálne body, ktorú treba zabetónovať. Zvýšený odhad neznie hrôzostrašne, ale aj on je postavený na pozitívnych odhadoch. A ako vždy je to minimálne číslo.

Viac reality
Očakávam, že Grécko zostane zaseknuté v bludnom kruhu recesie a deflácie dlhu, pokiaľ buď neopustí eurozónu a bezpodmienečne neskrachuje alebo nenastane nejaký zásadný posun v politike. Druhá možnosť bude vyžadovať dve úpravy existujúceho záchranného programu.

Prvou bude zmena definície udržateľnosti dlhu. Cieľ 124 percent HDP je samozvaný a iluzórny. Samozvaný preto, že neexistuje žiadne ekonomické vysvetlenie tohto čísla. Iluzórny je, pretože investori už nepovažujú grécky dlh sa suverénny, ale "subsuverénny". Subsuverénne entity, ako sú štáty USA alebo spolkové krajiny v Nemecku, nedokážu udržať rovnaký pomer dlhu k HDP ako suverénne štáty, keďže im chýba možnosť tlačiť vlastné peniaze. Číslo okolo 60 až 80 percent by bolo realistickejšie.

Po druhé, akákoľvek ďalšia analýza udržateľnosti dlhu by sa mala spoliehať na opatrnejšie odhady ekonomického rastu a rýchlosti reforiem. Kombinácia realistickejšieho dlhového cieľa a plánu ekonomických úprav je logicky v rozpore so solventnosťou. Keďže nezostalo veľa súkromných investorov, ktorí by sa dali zapojiť do záchrany, zapojenie oficiálneho sektora je jedinou cestou von. Táto možnosť však zostáva tabu, keďže by to bolo priznanie, že kríza bude stáť Severoeurópanov veľa peňazí.
Nemecká vláda sa tri mesiace pred všeobecnými voľbami určite nechce deliť o túto informáciu. Obávam sa, že takýto návrh nebude vôbec prijateľný. Jediné a obmedzené zapojenie oficiálneho sektora vidím iba v odklade dlhu. Dlžníci aj veritelia by sa dohodli na predlžení splatnosti dlhu a znížení úrokovej sadzby. Išlo by o skrytú dlhovú úľavu, je však ťažké predpovedať, ako by sa ju podarilo naplniť v obrovskom rozsahu.

Fond na okraji
Bez nejakej realistickej vyhliadky na konečnú dlhovú úľavu však bude mať Grécko rozumnú hospodársku pohnútku opustiť eurozónu hneď, ako dosiahne primárny prebytok a uskutočnia reformy trhu práce, ktoré mu umožnia ťažiť z devalvácie a bankrotu. Tento okamih ešte neprišiel, ale sa blíži.

Kritická analýza z dielne fondu je jasná pri opise politických problémov, ktorým čelil v úlohe člena Trojky, kam ešte patrí Európska centrálna banka a Európska komisia. Fond sa necíti pohodlne, keď je odsunutý na post "junior partner", keďže je to jediná organizácia v Trojke, ktorá má know-how pri riešení kríz.

Aký dosah bude mať analýza fondu na politiku? Fond určite nepoužil túto úroveň nového myslenia pri dohadovaní záchrany pre Cyprus. Predpoveď z minulého týždňa, že krajina sa vráti na cestu rastu v roku 2015, bola absurdná. Najmä v zrkadle toho, čo sa stalo v Grécku. Ťažko sa zbaviť pocitu, že fond nehovorí jednohlasne. Keď šéf misie v Grécku Poul Thomsen povedal, že fond by postupoval rovnako, ak by mal rovnaké informácie, nemal som pocit, že by podporoval odkaz tejto analýzy. Keď Washington vyjadril svoje mea culpa, Thomsen odvrkol: nič neľutujem.

Na základe zúrivej reakcie eurokomisára pre hospodársku politiku Olliho Rehna som dospel k záveru, že politici eurozóny budú odporúčania ignorovať. Ani nemecká vláda zistenia neprijme. Ak to fond s vlastnou analýzou myslí vážne, a to by mohol, mal by presadzovať zmenu politiky, alebo Trojku opustiť.

Wolfgang Münchau
komentátor FT

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.