Plynárenstvo je pre vládu Roberta Fica veľkou dilemou. Hamletovskú otázku kúpiť či nekúpiť akcie SPP od Energetického a průmyslového holdingu mala pôvodne vyriešiť do konca mája. Teraz si pýta viac času. Pravdepodobným dôvodom takéhoto otáľania sú obavy z odvetvia, ktoré pod bývalými akcionármi vykazovalo stratu. Ak by SPP prebral štát, výsledkom by preň určite nebol sýty vlk aj celá ovca. Skôr by to bolo o hľadaní kompromisu medzi sýtym vlkom, teda štátnym rozpočtom, ktorý potrebuje zvyšovať ceny, aby ich nemusel dotovať. A celou ovcou, teda obyvateľstvom, ktoré už dnes má vzhľadom na príjmy drahé energie.
To, či sa vlastníctvo SPP štátu oplatí, závisí aj od toho, koľko platia slovenské plynárne ruskému Gazpromu. Ak Gazprom zvýši ceny, dá sa buď zdražiť plyn pre spotrebiteľov alebo zhoršiť hospodárenie SPP. Takže keď teraz plynári vyjednávajú o cenách, výsledok tohto rokovania je pre vládu zaujímavou informáciou. Tá síce tvrdí, že Gazprom bude brať pri cenových rokovaniach jej zástupcov vážnejšie, ako zástupcov súkromného vlastníka. Ale nikde nemá istotu, že to tak naozaj bude. Ťažké bude aj vybrať dobrých ľudí, ktorí SPP povedú. Tak, aby to neboli poskokovia oligarchov, ktorí časť bohatstva plynární odklonia. Ani diletanti, ktorí to bohatstvo ani nevytvoria. Všetci by sme chceli, aby toto riziko nebolo až také veľké. Ale ono zjavne je. Preto by bolo lepšie, keby sa vláda namiesto plynárenstva sústredila na veci, ktoré jej čas a energiu potrebujú viac. A v ktorých má štát väčší zmysel. Aj tak má toho dosť: školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúru, byrokraciu, justíciu...
Ján Kováč
vedúci analytického oddelenia