StoryEditor

Ruský učenec

18.10.2013, 00:00

Európski výrobcovia elektriny udreli minulý týždeň na gong a zverejnili apel na zmenu európskej energetickej politiky. Z apelu vyznelo, že lokomotíva Európy ide dole z kopca, to sa dá vyčítať z vyhlásení energetikov.

Vyčítame, ale vezmeme si to k srdcu? Každý z nás dnes už vie, že za akýmkoľvek vyjadrením je nejaký záujem. Niekto povie: Dnes je ale pekne. Pátravo sa pozrieme na oblohu, na smartfóne si nájdeme predpoveď počasia, najlepšie nórsku, pretože Nóri sídlia na severe, nekradnú a neklamú, a až potom, po tejto konfrontácii, začneme premýšľať, čo tým chcel dotyčný povedať a za koho kope. Vyhlásenie energetikov je teda silne nevierohodné.

Čo však neznamená, že tí energetici nemajú pravdu. Problém nie je v samotnej pravde, ale v tom, že nedokážeme rozlíšiť, čo pravda je a čo nie je, a že pravdou v zmysle súhlasu so skutočnosťou sa prejaví to či ono vyhlásenie až po dlhšom čase.

Teraz čítam, že nás čaká veľké zlacnenie výroby elektrickej energie zo slnka. Na rad prišiel materiál nazvaný perovskit a veľmi ma nadchlo, že je nazvaný po ruskom učencovi 19. storočia Levovi Alexejevičovi Perovskom. Áno, patrím ku generácii, ktorá vedela, že všetko vynašli ruskí učenci, najlepšie potom vo vyhnanstve na Sibíri alebo v pivnici Ochranky. Tento perovskit by mal vo finále fungovať tak, že by sme mohli mať perovskitové okná a elektrinu by sme odoberali takpovediac permanentne.

Bude to tak, alebo nebude?

Napadá mi, ako by to asi vyzeralo, keby pred sto a niečo rokmi sa okolo dopravy diskutovalo tak, ako sa dnes hádame o energetickú budúcnosť. Keby, dajme tomu, cisár František Jozef I. nariadil dotáciu na rozvoj automobilovej dopravy. Páni Laurin a Klement by dostávali z cisárskej štátnej pokladnice osemdesiatpercentnú dotáciu na každý vyrobený automobil a motocykel. Dotácia by bola zaručená na dvadsať rokov dopredu a keď potom Henry Ford začal s pásovou výrobou automobilov a cisársko-kráľovská pokladnica by sa začala ošívať, obaja Václavovia, Laurin aj Klement, by začali proti ošívajúcej sa pokladnici arbitráž. Tú by určite vyhrali, pretože Rakúsko-Uhorsko bol solídny štát s vykonateľným právom. Dotácia by bola realizovaná len za cenu tuhého zvýšenie daní, čo by vyvolalo veľkú nevôľu obyvateľstva voči automobilom. Aby to nebolo veľmi jednoduché, poľnohospodárska loby by presadila motory na liehový pohon a prostredníctvom svojich politických nastrčencov by zápasila s lobistami vyrábajúcimi pohon benzínový. Zrejme by sme ešte dnes jazdili dostavníkom.

Našťastie k tomu nedošlo, rakúska monarchia nemala len vymáhateľné právo, ale aj rozumné spravovanie verejných financií a dotácie na to či ono boli mimo rozumne dohliadnuteľného obzoru. Asi to bolo dané aj tým, že štát bol tak trochu v súkromnom vlastníctve Jeho veličenstva, a bol teda pod dohľadom rozumu.

Avšak všetko má nie dve, ale mnoho strán, a tá najsvetlejšia nám odráža skutočnosť, že mimo všetkého lobovania a ohlupovania ďalej beží technický výskum a rozvoj. Že raz budeme naozaj čerpať energiu zo slnka, to je nad slnko jasnejšie. A trebárs sa práve učenec Perovskij preslávi.

Ondřej Neff, Lidové noviny

menuLevel = 2, menuRoute = komentare/komentare-hn, menuAlias = komentare-hn, menuRouteLevel0 = komentare, homepage = false
27. apríl 2024 05:21