Konečne to začína byť zaujímavé. Januárový prieskum MVK nameral Smeru 32 percent, čo je najnižšie číslo za veľmi dlhý čas a v ohrození sa tak ocitla aj donedávna „istá“ koalícia s SNS. Tá by podľa sondáže visela na jedinom hlase (58+18, v novembri to bolo 72+14). Stále platí, že z jedného prieskumu neradno robiť ďalekosiahle závery, už vôbec nie, ak sa zmeny pohybujú v rádoch štatistickej chyby. Dlhodobé trendy však vybadať možno. Ten kľúčový je, že pokles Smeru je neodškriepiteľný a zaznamenali ho už azda všetky relevantné agentúry. Prirodzene, odčítať dynamiku a motívy voličského rozhodovania je veľmi riskantný podnik, ale je očividné, že korunná agenda Smeru zlyháva.
Potvrdzujú sa tak slová kuvikov, podľa ktorých Robert Fico urobil chybu, keď všetko stavil na (sčasti legitímny) protiutečenecký postoj, najmä keď ho prepálil na úroveň amoku. Akoby sa nepoučil z prezidentských volieb a zabudol, že slovenský volič si na fantómové hrozby vybudoval istú rezistenciu. Nedá sa strašiť, že Andrej Kiska je úžerník, keď si polovica národa vďaka jeho spoločnostiam kúpila práčku alebo počítač. Rovnako platí, že nie je možné ako najväčší problém vykresľovať imigráciu, keď ministerstvo vnútra vykazuje rekordne nízky počet žiadostí o azyl a väčšina národa živého utečenca ani nevidela. Respektíve, skúsiť to môžete, ale volič časom inštinktívne vycíti, že ho kvári niečo iné a nadobudne oprávnený pocit, že keď sa ho ktosi snaží obalamutiť, v skutočnosti asi nemá chuť zaoberať sa skutočnými problémami.
Fico sa takto ocitol v defenzíve a v tejto hernej činnosti je dlhodobo slabý. Ako obyčajne, aj teraz bude kopiť chyby, napínať svaly, útočiť a valcovať. Bude to podnetný mesiac – voľby majú konečne zápletku.