Prirodzenou reakciou Európy na hrozné udalosti v Paríži musí byť zásadový postoj – liberálna západná spoločnosť nemôže ustúpiť pred kýmkoľvek, kto neznesie, aby sme sa vysmievali z jeho modly. Svorne máme právo náboženstvami, presvedčeniami aj ich prorokmi pohŕdať, robiť si z nich posmech a všemožne ich karikovať. Treba dať jasne najavo, že v tomto zmysle je neprijateľné žiadne „áno, ale“.
Moslimovia, kresťania, pastafariáni, či ateisti môžu povedať, že sa im nepáči, keď si z ich presvedčenia či proroka uťahujeme – a každý z nás sa môže rozhodnúť, či to bude rešpektovať alebo nie. Pravda, ľudia sú svorne e presvedčení, že práve to, čo je im sväté, si zaslúži osobitný zreteľ – a keďže nemožno vyhovieť všetkým, ani diskriminovať, nesmieme ho dopriať nikomu.
Potiaľ sa zdá byť všetko jasné. Odporný teroristický útok však zároveň poskytuje príležitosť nazrieť kritickým okom aj za vlastný prah. Ľudí s podobným mentálnym nastavením však plodí aj slovenské lono. Aby nedošlo k omylu - ani náznakom nemožno vravieť, že slovenskí nepriatelia inej ako tradičnej rodiny sa rovnajú vrahom. Je obrovský rozdiel ak si niekto berie na pomoc raketomet, alebo ultimatívny nástroj demokracie, teda všemocnú „väčšinu“.
Sympatizanti Aliancie proti homosexuálom však majú s militantnými moslimami spoločnú jednu nebezpečnú črtu – kŕčovito snažia vytvoriť dojem, že len chránia svoj spôsob života, že nikomu nič nenanucujú, chcú si len žiť po svojom. Háčik je v tom, že za prekážku vlastnej slobody považujú, ak sa niekto rozhodne pre hodnoty, ktoré sú im cudzie. Inak by im nemohlo napadnúť, že ich najtradičnejšiu rodinu ohrozuje, keď si niekto zvolí iný formát a chcú mu ho zakazovať.
Nedá sa dosť zdôrazniť, že vynucovanie pravidiel pre život iných cez referendum je v invazívnosti, agresivite a tupote o niekoľko rádov nižšie ako zabíjanie humoristov. Oboje však vyrastá z rovnakého zhubného pocitu, že plnohodnotná sloboda nie je možná, ak nemáme možnosť nanútiť svoj modly iným. Lenže to sa nesmie.