Medzinárodný menový fond v úvode svojej augustovej správy píše: „Slovensko zaznamenalo po kríze silné oživenie a ostáva v skupine robustnejších európskych ekonomík s pozitívnym rastom, primeraným verejným a súkromným dlhom, dynamickým exportným sektorom, s obchodnými prebytkami a zdravým finančným systémom.“
Naopak, v aktuálnom návrhu rozpočtu verejnej správy sa v zdôvodnení spomalenia konsolidácie uvádza citát listu komisára Rehna, v ktorom sa definujú podmienky umožňujúce spomalenie znižovania štrukturálneho deficitu: ak „hospodársky rast členského štátu zostáva negatívny alebo hlboko pod svojím potenciálom“.
Zdá sa vám, že výrok MMF a tento citát hovoria o tej istej krajine? Ministerstvo financií v tom má jasno: „Od začiatku krízy sa ekonomika nachádza dlhodobo pod úrovňou svojho potenciálu.“ Takže na jednej strane silné oživenie, na druhej strane sme hlboko pod potenciálom. Ktorá z krajín Európskej únie je však dnes nad svojím potenciálom, inými slovami, ktorá ekonomika sa prehrieva? Trúfnem si odhadnúť, že žiadna, ani prudko exportujúce Nemecko nevyrába na úrovni svojich možností. A tak tu zase máme jedno prísne, do kameňa vytesané pravidlo Európskej komisie: kto sa cíti byť pod potenciálom, môže šetriť pomalšie. Nechajme bokom spôsob výpočtu, len pre zaujímavosť uvediem, že ide o natoľko exaktné prepočty, že medzi odhadmi MF SR (-1,5 percenta HDP) a Európskou komisiou (-2,9 percenta HDP) je takmer stopercentný rozdiel.
Nechceme tým ani povedať, že Slovensku sa výborne darí. To, že slovenská ekonomika nefachčí, samozrejme, vieme, a je jedno, o koľko. Miera nezamestnanosti 14,5 percenta, klesajúci objem podnikových úverov či poloprázdne železnice vypovedajú jasne. Nejde však o žiadny krízový stav, ktorý by oprávňoval vládu na uvoľnenú fiškálnu politiku.
Vláda sa, pochopiteľne, po tejto slamke od komisie vrhla plnou silou a plánovaný budúcoročný schodok pohotovo zvýšila z 2,5 percenta HDP na 2,9. Veď ekonomika je pod potenciálom, a záväzok udržať deficit pod tri percentá platí, navyše sme ešte stále ďaleko od 60-percentnej dlhovej brzdy (už len 5 percent HDP...). Takže máme ospravedlnenie pre neprepúšťanie, neauditovanie, nerušenie organizácií, neodstraňovanie plytvania?
Vôbec nie, komisia týmto uvoľnením dáva akurát ospravedlnenie pre vyššie výdavky na podporu rastu financované z fondov EÚ. Ministerstvo financií tieto výdavky odhaduje na 480 miliónov eur.
Zvolené riešenie na podporu rastu však nie je šťastné, a tým sa nechystám pustiť do polemiky o keynesiánskych stimuloch, tak ďaleko slovenská hospodárska politika nie je. My riešime banálnejšie problémy súvisiace s neschopnosťou čerpať fondy EÚ efektívne a bez korupcie.
Vláda síce ohlasuje úsporné opatrenia vo výške 415 miliónov eur, tie sú však uvedené len z nutnosti. Systémové opatrenia v skutočnosti nepripravila (samotný návrh je o 100 strán kratší ako pred rokom, keďže ministerstvo kompletne vynechalo časť s výdavkami ministerstiev). A tak, po piatich mesiacoch od predstavenia východísk rozpočtu, nie sme ohľadne konsolidačných opatrení ani o zrnko maku múdrejší. Naopak, vláda sa vzdala možnosti konsolidovať v oblasti transferov (čo by uvítali aj predstavitelia Rozpočtovej rady), pričom tieto opatrenia by mali minimálny vplyv na hospodársky rast, keďže by postihovali poberateľov s nadpriemernými príjmami.
Namiesto poctivej konsolidácie vláda operuje s neštandardnými a jednorazovými krokmi typu odpredaja ropných rezerv či superdividendy. Pokračuje sa v primitívnom spôsobe šetrenia plošným zmrazovaním miezd. Plytvanie s verejnými zdrojmi tak bude naďalej pokračovať. Príklad za všetky – rozpočtovo tak malý úrad, akým je Generálna prokuratúra, vytvoril v minulom roku stratu z rekreačných zariadení 0,7 milióna eur. Tak to býva, keď cieľom vlády sú vyčíslené schodky požadované komisiou, a nie zodpovednosť voči vlastnému daňovníkovi. Istotou bude len rastúci dlh a chudorľavý hospodársky rast.
Radovan Ďurana, inštitút INESS