Spoločnosť Volvo sa kvôli svojim výsledkom nedávno dostala aj do Financial Times. Denník upozorňoval na to, že Deutsche Bank dala akciám spoločnosti po piatich sklamaniach zo zisku za sebou odporúčanie predať.
Rozhodujú marže
Riaditeľ spoločnosti Olof Persson bol na svoje miesto dosadený pred dvoma rokmi a jeho hlavným cieľom malo byť zníženie nákladov, ziskové marže mali vzrásť o tri percentuálne body. Banka tvrdí, že Volvo potrebuje rast tržieb dosahujúci aspoň päť percent ročne na to, aby sa marža udržala aspoň na stabilnej úrovni. Celé odvetvie však rastie len dvoj-až trojpercentným tempom. Trh vraj podľa analytikov čaká v stredne dlhom období marža okolo 9 až 10 percent. V roku 2011 pritom firma dosiahla maržu vo výške 8,9 percenta a v rokoch 2004 až 2012 dosiahol ich priemer 5,5 percenta. V roku 2013 sa potom očakáva marža vo výške 3,4 percenta.
Podľa toho by sa zdalo, že trh alebo analytici pri tomto výrobcovi nákladných vozidiel a stavebných strojov trpia nemiestnym optimizmom. Pohľad na päťročný vývoj ceny akcie Volva ukazuje, že návratnosť je tu výrazne vyššia než pri trhu (aproximovanom nemeckým indexom DAX). To isté však platí pre automobilku Scania. No ročná návratnosť už hovorí inou rečou. Pričom trh sa pohybuje takmer na 30 percentách, Volvo nedávno testovalo záporných 10 percent (Scania sa potáca okolo nuly).
Tok hotovosti
Po prepade tržieb Volva nastalo v roku 2010 a 2011 oživenie, to sa však skončilo v roku 2012. Podobne sa správali marže na úrovni EBITDA, ktoré v roku 2013 dosiahli úroveň roku 2008. Je hlavne zrejmé, že prevádzkový cash flow v roku 2012 klesol ešte razantnejšie než zisky. A pretože investície do dlhodobých prevádzkových aktív, naopak, vzrástli, Volvo sa s cash flow po investíciách dostalo hlboko do záporných čísel. Tie testovalo už v roku 2011.
Pri spoločnosti, ktorej tok hotovosti vyzerá tak, ako pri tomto Švédovi, nemá zmysel púšťať sa do nejakých elaborácií rýchlej valuácie. Viac nám povie detailnejší pohľad na tok hotovosti. V roku 2012 došlo v dôsledku poklesu čistého zisku i k prepadu čistého zisku a odpisov, veľkú ranu prevádzkovému cash flow potom dal aj pohyb pracovného kapitálu. Podobne to bolo aj v predchádzajúcom roku.
Hotovostný deficit, ktorý vznikol po investíciách na úrovni CapEx, spoločnosť kryla obmedzením investícií v ostatných oblastiach a dlhom, ktorý v roku 2012 vzrástol o celých 14 miliárd švédskych korún. Pomer čistého dlhu k EBITDA sa tak dostal z 1,3 na 2,7. Čo pri systematicky rizikovej spoločnosti, akou Volvo je, skoro začína byť mimo zóny komfortu.
Nesiahať na dividendy
Všimnime si, že Volvo sa aj napriek rastu dlhu a poľutovaniahodnému stavu toku hotovosti drží tabu akciových trhov, ktoré znie „nesiahať na dividendy“.(Nemilá novinka: nie sú peniaze=nie je dividenda.) Uvidíme, či trhy nakoniec zavolajú „hurá na Švéda“. Zvýšenie dlhu o 14 miliárd korún a výplata dividend vo výške šesť miliárd by to mohli naznačovať. Veľkou neznámou je okrem spomínanej snahy o zvýšenie marží masívny pohyb pracovného kapitálu. Bez neho na tom Volvo z hľadiska cash flow zle nie je (nehovorím však teraz o tom, aká relevantná je súčasná cena akcie).
Jiří Soustružník, spolupracovník portálu patria. cz