Dva týždne pred voľbami je správny čas poukázať na jednu skutočnosť. Voľbami sa síce menia politické garnitúry, teda aspoň občas, no voľ by nemenia nič na legislatívnej smršti, ktorej sú roky vystavovaní podnikatelia.
Aby to nevyzeralo, že podnikatelia len fňukajú, nechajme prehovoriť vládu. Ministerstvo hospodárstva v roku 2014 zmapovalo celkovo 1 202 právnych predpisov, Jan z toho 417 zákonov, 503 vyhlášok a 282 nariadení vlády SR.
Napočítalo v nich až 4 556 informačných povinností a z nich vyplývajúce ná klady pre podnikateľov vyčíslilo na 2,67 miliardy eur. Vyše 90 percent tejto záťaže generuje regulačná činnosť ministerstiev financií, práce, zdravotníctva a hospodárstva. Až 65-percentný podiel má ministerstvo financií.
Nosením dreva do lesa by bolo už po entýkrát písať o tom, že problémom je nielen existujúca legislatíva, ale že u nás pribúdajú stovky nových noriem ročne, právny rámec sa mení, často zá- sadne, lusknutím prstov politikov a nikto sa neunúva poctivo sa zaoberať dôsledkami prijímanej legislatívy.
V predvolebných kampaniach väčšina strán signalizuje, že si problém uvedomuje. Nie je núdza o nápady, ako zlepšiť právny rámec, dokonca sa pravidelne objavujú aj dobré návrhy, ako to dosiahnuť.
Po voľbách však rovnako pravidelne väčšina z nich zostane len na papieri. Prečo je to tak? Len dobré úmysly nestačia. Na realizáciu treba mať aj efektívny systém riadenia, zvládnutú inštitucionálnu a organizačnú stránku tvorby legislatívy.
Bohužiaľ, práve tú- to vec väčšina strán tragicky podceňuje. Čo by teda bolo potrebné po voľbách urobiť, aby sa dosiahol pozitívny obrat? Netreba toho zasa až tak veľa. K zastaveniu legislatívnej smršte vedú tri kroky. Prvým je zapísanie merateľných cieľov do programového vyhlásenia, napríklad záväzok znížiť na polovicu počet každoročne prijímaných zákonov.
Druhým je určiť zodpovedného člena vlády, ideálne jej predsedu, aby mohol nielen dohliadať, ale aj vynucovať plnenie od jednotlivých ministrov, ktorých rezorty sú najväčšími generátormi legislatívnej nadprodukcie.
A tretím krokom by malo byť vytvorenie nezávislej rady na spôsob Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá by monitorovala plnenie záväzkov vlády na zníženie legislatívneho, regulačného a daňového zaťaženia.
Ak nová vláda uvedené kroky neurobí, obávam sa, že tento text bude možné uverejniť o ďalšie štyri roky. Ešte sa však možno poučiť z minulých chýb. Svitne po voľbách v prístupe vlády k legislatíve a regulácii konečne na lepšie časy?