Celkom nenápadne a možno pre niektorých prekvapujúco sa ťažisková téma politiky presunula z migrantov na školstvo a zdravotníctvo. A možno aj to druhé spomínané, teda zdravotníctvo, čiastočne zamiešalo výsledkom volieb. Nie je nič také autentické a zároveň bezprostredné ako nosenie si toaletného papiera do nemocníc. Preto sa logicky čakalo, čo spraví nová vláda. O to viac, že jej súčasťou je Smer.
Kuloáre hovoria, že zdravotníctvo nikto nechcel. Ani Sieť, pre ktorú to mohlo byť teoreticky záchranné lano. A tak ho dostal Tomáš Drucker. Nestraník s povesťou schopného manažéra. So Slovenskou poštou sa mu aspoň čo-to podarilo.
Pošta je moloch, ale pozrime sa, čo dostal teraz. Rozmenené na drobné: rozpadnuté nemocnice, požiadavky na zvyšovanie platov, ale najmä chobotnice. Prerastené celým rezortom. Drucker vyslovil cez víkend zaujímavú myšlienku: štát nie je schopný dlhodobo financovať všetko. S tým možno súhlasiť. Minimálne nie predražené prístroje, ležiace v skladoch, sporné dotácie cez VšZP, sarkasticky prezývanú aj zdravotnícka banka, ktorú treba prečistiť. Veľmi. A následne ísť v odstavovaní všelijakých skupín ďalej a ďalej. Už len táto úloha môže pokojne presahovať horizont štyroch rokov.
Exšéf pošty schytal rezort, kde je ťažké až nemožné robiť sofistikované štrukturálne reformy financovania s chobotnicou za chrbtom. Lebo ako zmeniť financovanie, keď ani neviete, koľko voľných peňazí vlastne máte k dispozícii.
Ak by sa mu to podarilo zistiť toto, bolo by to super. A rovnako fajn je pocit, že cez Druckerovu nomináciu sme dostali aspoň možnosť dúfať. Teda aspoň to tak zatiaľ vyzerá.
Marcela Šimková
StoryEditor