Kreatívna nečinnosť vlády Fico II mohla byť len marketingovou pózou. Po predchádzajúcich bolestivých reformách a uťahovaní opaskov ponúkla stabilitu, citlivé zlepšovanie a nejaké tie istoty navyše (poznámka: akcia neplatí pre živnostníkov, malých podnikateľov, dohodárov a nešťastníkov, čo museli ísť do nemocnice s vlastným toaleťákom). Na stole je však aj prozaickejšie vysvetlenie: vláda pod vlajkou Smeru nie je zásadných zmien schopná. Alebo má k nim vrodený odpor.
No aj keby došlo k najhoršiemu a vláda kontinuity nakoniec len kúrila, svietila a koristila, predsa len je tu jedna úloha, ktorú odfláknuť nesmie – promptne ozdraviť verejné financie. Mal to byť jeden z vlajkových úspechov vlády Fico II. Akurát po silnom nástupe začalo zakopávanie rozpočtovej sekery akosi viaznuť… len aby to Kažimír vo volebnom roku prepískol o trištvrte miliardy eur a vrátil nás späť na pokraj zoznamu rozpočtových hriešnikov. Náprava je v nedohľadne. Vláda Fico III sa zatiaľ tvári, že to má čas a príjmy do štátnej kasy sa chystá skôr znížiť a výdavky, naopak, zvýšiť. Plány na vyrovnaný rozpočet teda zmrzli skôr ako tohtoročné jahody.
Nezabúdajme pritom, že naše verejné financie sú akékoľvek, len nie zdravé. Nepotrebujeme ani krízu, aby sme boli o pár rokov nútení riešiť zásadný rozpočtový rébus. Špeciálne s dôchodkami. Ako nástojčivo varuje RRZ, smerujeme k jednej z najhorších demografických zmien z krajín EÚ. Spokojne si do tejto búrky vplávať s vysokým dlhom, nedajbože s deficitom, by sa mohlo rovnať ekonomickej samovražde. Šaškovanie s taľafatkami pre voličov si skrátka nemôžeme dovoliť. Časovo ani finančne. Už dnes zúfalo potrebujeme rozpočtových jastrabov. Škoda, že ten náš sa vyfarbil ako frutarián.