Matovič chráni zlodejov

Keď sa dve redaktorky Hospodárskych novín rozhodli od nového roka nefajčiť, tipovali sme, či im to vydrží aspoň po prvú tlačovku Igora Matoviča. Dnes už je jasné, že nikotín je menej návykový než televízna kamera. „Obyčajný politik“ je v starej forme, čo znamená tlačovku prakticky každý deň. Niekedy na dôležité, inokedy na úplne banálne témy. No nie vždy na vlastné. A tu je prvý problém.

Opoziční politici majú zo svojej podstaty upozorňovať na prešľapy vlády. Marketingovou výhodou Matoviča je, že hoci kauzu sám neotvorí, dokáže si ju rýchlo „adoptovať“ za vlastnú. Minulý týždeň takto informoval o mimoriadnej vojenskej kariére šéfa parlamentu Andreja Danka. Svojím vystúpením zatienil, že prípad otvoril Denník N. Koncom minulého roka si zasa privlastnil tému údajného kupovania hlasov v rómskych osadách na východe Slovenska – inak investigatívnu prácu RTVS. Pozornosť verejnosti si pritom na úkor telerozhlasu ukradol práve v čase, keď sa diskutovalo o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov. Odhalené kauzy sú pritom najlepšou odpoveďou na otázkou, čo verejnosť za svoje peniaze dostáva.

Ešte vážnejšie je, že Matovič svojím prístupom zľahčuje dôležité kauzy. Významné pochybenia sa strácajú v inflácii slov o zlodejoch, ktoré dennodenne vypúšťa do éteru. Typickí voliči Smeru či SNS šéfovi OĽaNO neveria. A on ani nebojuje o ich hlasy. Svojou šou sa uchádza o elektorát Sulíka či Kollára. Lenže takto politickú mapu neprekreslí. Priaznivcov vládnych strán len utvrdzuje v ich presvedčení, že medializované kauzy sú iba vymyslené. Lebo o nich informuje Matovič a tomu sa predsa, podľa nich, nedá veriť. Obyčajný Igor tak paradoxne chráni tých, o ktorých hovorí, že sú zlodeji.