Bolo to vskutku krátke povstanie – ak sa tak dajú výhrady Petra Kažimíra k stavbe drahého obchvatu Prešova vôbec nazvať. Len v piatok vyšlo najavo, ako sa minister financií zdôveril prezidentovi, že to isté by sa dalo docieliť a usporiť k tomu štyristo miliónov, a v pondelok už Árpád Érsek dal jasne najavo, že nič sa prehodnocovať nebude. Prirodzene, nič iné sa v zásade nedalo čakať, v danom variante obchvatu už je utopeného priveľa politického kapitálu, provízií a očakávaní, aby sa niečo mohlo zmeniť. Napriek tomu možno povedať, že revolta indikuje zásadnú udalosť.
Všetko uvedené totiž musel vedieť aj Kažimír. Iste preňho nebolo tajomstvom, že projekt prešovského obchvatu má na ministerstve dopravy konkrétneho osnovateľa a významného protektora spätého s jeho materskou stranou (nie, nie je to žiaden z minulých či súčasných ministrov). Napriek tomu sa unúval poslať odkaz zaangažovaným odkaz. Konkrétne, že pokiaľ bude mať tú moc, bude sa podobné móresy usilovať ak nie zastaviť, tak aspoň výrazne krotiť. A v druhom slede si zároveň takúto moc od premiéra pýta. Čo je mimoriadne dobrá správa. Pretože ak má niekto zo Smeru perspektívu rastu, tak je to práve minister financií.
Zlomyseľníci budú pripomínať najmä jeho graf s cenami plynu, ale odhliadnuc od tohto lapsusu má Kažimír odborný rešpekt, nespochybniteľný intelekt a po odchode Ivana Mikloša do politického dôchodku najväčšie skúsenosti z riadenia rezortu. Kažimír síce musí rešpektovať mantinely reálpolitiky a záujmy krstných otcov, ale v rámci nich požíva, zdá sa, politickú ochranu Roberta Fica. Je nanajvýš potešiteľné, že sa ju snaží využiť na krotenie fiškálnych pijavíc. Je v záujme nás všetkých, aby sa mu v tom darilo.