O verejných peniazoch rozhoduje verejnosť prostredníctvom svojich predstaviteľov, poverených voľbami. Tento mechanizmus v sebe skrýva mnoho problémov, ale lepší nepoznáme. Keď však poriadne nefunguje pár desiatok rokov, je potrebné pracovať na jeho zlepšovaní s vierou, že ak sa budeme snažiť, veci sa postupne zlepšia. Alebo je možné uveriť v skratku a nahradiť volených predstaviteľov mladými analytikmi – naslovovzatými odborníkmi s dobrými diplomami a úmyslami.
Najnovšia debata o diaľniciach je veľmi nešťastná a dokladá, že popri regresiách je odborníkov potrebné učiť aj zdvorilosti, taktu a komunikácii. Vieme, že od roku 2020 získame z Európy omnoho menej peňazí, vieme, že existuje plán výstavby cestnej infraštruktúry, o ktorý svoje očakávania opierajú investori aj domácnosti, a vieme aj to, že cesty majú svoj strategický význam. Zrazu však počujeme, že diaľnica nepatrí do každej dediny. S tým iste všetci súhlasíme a nebolo by to nič nové, ak by sa za dediny nepovažovali okresné mestá a celý juh Slovenska. Ak by tam nespadal aj celý východ Slovenska, ktorý dnes cestuje cez Donovaly, Terchovú, juhom alebo Maďarskom.
Spôsob debaty mladých odborníkov je nešťastný. Samozrejme, že rozvoj regiónov Slovenska (to je tá časť za Bratislavou, odkiaľ väčšina z vás prišla do Bratislavy) musí vychádzať z rozvojových plánov, z využitia potenciálu regiónov. Samozrejme, že výsledný tvar cestnej a dopravnej infraštruktúry v sebe musí spájať strategické záujmy Slovenska s potrebami regiónov. Samozrejme, že keď kupujeme dva identické výrobky, vyberieme si ten lacnejší a bez toho, aby sme to volali „value for money“.
Analytici vravia, že za ušetrené cesty dostaneme niečo iné, potrebnejšie. Nuž, nikto vám neverí. Nikto neverí, že dlhová brzda tak, ako je dnes nastavená, je dôležitejšia než ukončenie izolácie veľkej časti Slovenska.
Debata by mala byť o tom, ako má vyzerať rozvoj Slovenska, aký je náš potenciál a čo potrebujeme urobiť. A keď sa dohodneme, že okrem iných tisíc vecí potrebujeme aj cesty, tak ich stavajme a nemeňme plán každých pár rokov výkrikmi o dedinách. Preto vkladám veľké nádeje do prípravy národného investičného plánu, ktorý pripravujú odborníci u podpredsedu vlády Pellegriniho. A páči sa mi aj návrh splnomocnenca Janckulíka – treba sa stretnúť a spojiť hlavy dokopy skôr, než budeme vypúšťať závažné, poplašné správy. Aj keď je uhorková sezóna.