Žatva bola veľká vec. Už od júna pred krčmou, kde sme popíjali kofolu, bola reč o tom, aká bude úroda, kto bude kombajnistom a kto ostane na traktore. Najväčší kráľ bol ten, kto sa dostal na kombajn a spravil aspoň jedno kolo. Do dnešného dňa vidím tváre mojich kamarátov, ako sedeli v malej kabíne vedľa kombajnistu a s kamennou tvárou pozerali dopredu, akoby sa koncentrovali na pšenicu pred kombajnom, aby nenastala nejaká chyba. Medzitým však vedeli, s akým úžasom my, tí ostatní, na nich pozeráme. Na kombajn a na traktor sa dostali iba domáci, my cudzinci, ktorí sme sem prišli z mesta k babke, sme mohli nosiť vodu, vysedávať medzi dospelými a počúvať, koľko metrákov je z tohto poľa. Keď sa skončila žatva, prišli dožinky, slávnostný ples, kde boli vyznamenaní tí najlepší a ujo Gaži sa pobil s kolegami zo susednej dediny. Jeho výrok, že ľudia z Oľdze majú riedku krv, poznačil na dlhé obdobie medziľudské vzťahy, až dovtedy, kým sa predseda družstva nerozhodol, že všetci z Mierova, Lehníc aj Oľdze majú rovnakú krv, a preto treba prestať vykrikovať, že ľudia z Oľdze sú „riedkokrvní“.
Dnes akoby sa žatva nikoho nedotýkala. Keď šoféri uvidia kombajn, začnú nadávať, manželky znervóznejú a deti vzadu začnú plakať, lebo už cítia, že pri kombajne príde hádka, kde svoju úlohu zohrajú aj neprítomní starí rodičia. Nikoho už nezaujíma, koľko metrákov pšenice sa zožalo a súvislosť medzi žatvou, pšenicou a chlebom málokto rozozná. Chlieb máte? Nech sa páči, dve eurá. A prečo tak zdražel? Nevieme, asi chcú pekári zarábať viac.
V reštaurácii už dlho pečieme vlastný chlieb a rozhodli sme sa ho robiť z kvasu. Z čoho je kvas? Nepoviem, vyhľadajte si to sami a dozviete sa o chlebe veľa pekného.
Bývalá pani učiteľka, ktorá tiež začala piecť doma chlieb z kvasu pre seba a svoje kamarátky, rozpráva, prečo sa tomu vôbec venuje. Hovorí, že chlieb z kvasu jej pripomína vôňu minulosti, dáva pocit návratu do sveta reálnych veličín. Skúša rôzne recepty, spracúva cesto vlastnými rukami – a keď je nervózna, tak tomu cestu dáva riadne zabrať – a na konci, keď je ten chlieb pekný a voňavý, má na niekoľko minút pocit vnútornej harmónie a pokoja. Sedí v kuchyni, pozerá sa na chlieb a má ozajstnú radosť zo života. Sedel som vedľa nej a videl som svoju prababku, ako naznačí nožom kríž na chlieb a ako ho začne krájať, videl som seba, ako sedím pri poli s traktoristami a videl som môjho najlepšieho kamaráta, ako schádza z kombajnu. Začal som sa usmievať a vo vnútri som cítil úžasný pokoj.