Čo sa deje s globalizáciou? Na prvý pohľad jednoduchá otázka, ale odpovede nie sú jednoznačné. Globalizácia je chápaná ako previazanosť svetovej ekonomiky a z nej vyplývajúcich potrieb odstránenia bariér medzinárodného obchodu a kapitálu. Otázkou je, či sú všetky krajiny rovnako pripravené. Zrejme celkom nie. Ich východisková pozícia je odlišná, čo predurčuje ich schopnosť presadiť sa v ťažkých konkurenčných podmienkach. Na druhej strane je globalizácia chápaná ako program nadnárodných spoločností, ktoré presadzujú svoje záujmy na úkor malých a stredných firiem, najmä v rozvojových krajinách.
Kto vlastne profituje z procesu globalizácie najviac? Asi každá krajina, ktorá je pripravená na nové výzvy. S výnimkou niekoľkých krajín sa však na dôsledky globalizácie rozvojové i rozvinuté ekonomiky sťažujú. Dôvody sú síce rôzne, ale spoločný menovateľ je rovnaký. Rozvojové krajiny nedokážu konkurovať silným firmám často dotovaným zo strany vlád vyspelých ekonomík. Tie vinia zo straty konkurencieschopnosti chudobné ekonomiky s lacnou pracovnou silou. Rovnako sa to týka aj outsourcingu výroby do chudobnejších ekonomík, v dôsledku čoho dochádza k deindustrializácii rozvinutých ekonomík.
Pri podobných diskusiách mi napadá etiópske porekadlo. Dvaja chlapci plakali, kým sa ich okoloidúca pani nespýtala na dôvod. Prvý plakal, pretože jeho mama išla do obchodu, a druhý plakal, pretože mu mama zomrela. Obaja mali pravdu napriek kvalitatívne rozdielnemu dôvodu.
Posledné roky naznačujú reálne spomalenie globalizačného procesu najmä v dôsledku finančnej krízy z roku 2008. Finančné stimuly poskytnuté firmám zohrali úlohu podpory exportu. Zníženie rastu svetového obchodu a nižší objem priamych zahraničných investícií sú znakmi deglobalizácie. USA ako líder globalizačného procesu prešli na politiku „America First“. Brexit je ďalším symptómom odklonu od globalizačného procesu. Olej do ohňa priliala masívna migrácia so všetkými rizikami a sklon k deglobalizácii naberá na intenzite.
Nárast protiglobalizačných nálad vo svete stúpa každý rok. Vytváranie nových regionálnych obchodných blokov naznačuje preferenciu užšej spolupráce s vybranými krajinami v porovnaní s globalizáciou na celosvetovej úrovni. Bez podpory širšej verejnosti, ktorá nemá pocit, že úspechy globalizácie sa premietnu do zvýšenia jej životnej úrovne, bude globalizácia neudržateľná a príliš krehká na to, aby niekto nemohol presadiť alternatívny model. A to nemusí byť lepšie ako status quo.