Verím tomu, že všetko, čo sa nás dotkne, zároveň plní úlohu poštára, ktorý nám veľmi zodpovedne prináša informáciu o tom, čo nemáme v danej téme spracované. Ak bojujeme s nadváhou a nemáme svoje telo prijaté, frnkne nám do nosa na každom kroku nejaká „supermodelka“. Ak si neveríme, rozhodí naše neisté vnútro aj malé decko, ktoré sa nám vysmeje do tváre v rade u mäsiara. Každý sme už takéto odovzdanie pošty vo svojom živote zažili. Namiesto toho, aby sme si „poštu prečítali“ a pochopili jej odkaz, často sa len hneváme na decko za to, že sa nám smeje.
Pre známych ľudí je týmto deckom aj bulvár. Som bulváru vďačná za mnohé osožné lekcie a „odkazy“. Párkrát mi prečesal ego a bolo to presne to, čo som potrebovala. Tento článok nechcem koncipovať ako osobnú spoveď. Nemá byť o tom, že bulvár a ľudia naokolo tvoria komparz pre Adelku, aby sa mohla učiť z lekcií. Všetci tu totiž žijeme spolu a z našej interakcie sa učíme vzájomne. Preto by som si dovolila v tomto priestore apelovať na tých, ktorí nám niečo odkazujú o našom vnútre, lebo aj tí si zaslúžia lekcie a majú právo niečo sa spätne dozvedieť o sebe. Inými slovami – občas treba aj decko, čo sa nám smeje, trochu vychovať. Bez hnevu a s pochopením.
Jedna rešpektovaná česká psychologička s výraznou dávkou nadhľadu povedala, že za túto otázku by sa malo strieľať. Za ktorú? „A kedy bude bábätko?“ Inými slovami sa vlastne pýtame – súložíte? A súložíte dosť? K tomu sa viažu skvelé doplnkové otázky pre tých, čo by chceli druhé dieťa a nedarí sa: „Čo ste už zabudli, ako sa to robí?“ Konkrétne túto „žartovnú“ otázku dostala dáma po troch potratoch a rukách dopichaných od fraxiparínu na zriedenie krvi, aby sa to snáď už konečne podarilo.
Ľudia majú za sebou kadečo, nosia v sebe rôzne pečate, bloky, príbehy, skúsenosti, a to treba rešpektovať. Rovnako ako to, že dieťa nie je doplnkovou výbavou k autu, bytu a kabelke. Príde, kedy má, a nie je v našej moci niečo organizovať. Takže odpisujem poštárovi – opýtaj sa radšej na počasie a už len z elementárnej slušnosti obíď túto tému. Neposudzuj, lebo nevieš, aký príbeh kto žije. A ak si náhodou gynekologička, nevyjadruj sa v bulvári k zdravotnému stavu ľudí, ktorých nemáš v kartotéke a ktorí ti to nedovolili. V mene nemalej skupiny ľudí ďakujem za prevzatie, prečítanie a verím, že aj pochopenie tejto „pošty“.
Daniela Matušková, Matúš Lago
StoryEditor