Jasné, že každý z čitateľov vie na túto otázku odpovedať. Spojené nádoby je súbor zvyčajne sklenených nádob, ktoré sú spojené rúrkami. Majú tú vlastnosť, že ich prepojenosť spôsobuje ich absolútnu vzájomnú závislosť. Stačí odobrať vodu z jednej, pokles hladiny sa objaví aj v druhej či tretej a dôsledkom je fakt, že hladina bude rovnako nízka vo všetkých prepojených nádobách.
Prečo o tomto notoricky známom jave píšem?
Zoberme si záujem politických elít o školstvo, od materskej po trojstupňové vysokoškolské vzdelávanie, za posledných 25 rokov. Rád by som písal o inšpiratívnych nových modeloch vzdelávania s presahom na ďalšie volebné obdobia, ale o mŕtvych alebo umierajúcich príkladoch, ako je ten posledný, Učiace sa Slovensko, nechcem hovoriť. Mám jednoduchší príklad, nízke platy učiteľov. Napadá mi smutná nadväznosť na tému nižších platov žien v porovnaní s mužmi. V školstve je menej mužov (matematika používa termín infinitezimálne nízky blížiaci sa k nule), pretože muži sú tradične vnímaní (a zrejme často aj sú) ako živitelia rodiny. A tak v školstve nájdete muža len výnimočne, keďže by nemohol z platu zabezpečiť svoju rodinu. Ak aj áno, sú to entuziasti s rezignáciou na materiálne uspokojivý život. Viem, o čom hovorím, mám príbuzného entuziastu, ktorý je riaditeľom málotriedky v malej obci a cez letné prázdniny chodí pracovať do Čiech ako robotník. Prečo? Ja tvrdím, že preto, lebo je úžasný učiteľ. Spýtajte sa detí v jeho škole. Som si istý, že mnohí, nielen príležitostní robotníci v cudzine, ale aj obchodní cestujúci alebo agenti ponúkajúci produkty kozmetických či iných spoločností, by boli skvelí učitelia.
Ale potreby každodenného života sú neúprosné. A tak potenciálni slovenskí nositelia Nobelovej ceny trpia. Nemajú učiteľov entuziastov, lebo tí predávajú niečo iné ako vedomosti. A platí to rovnako o ženách, ako o ich mužských kolegoch v tejto profesii.
Aká je súvislosť učiteľa entuziastu so spojenými nádobami? Jednoduchá. Zníženie počtu učiteľov entuziastov v materskej, základnej či strednej škole má priamu súvislosť s úrovňou škôl a následného vzdelávania. Ak sa tešíme, že v poslednom zverejnenom rebríčku máme univerzity v medzinárodnom hodnotení medzi najlepšou tisíckou (!) s umiestením nad 600 (pričom pred časom sme sa „tešili“ z umiestnenia do 500), je to smutný fakt spojených nádob. Pokles vo vzdelaní na základnej úrovni sa prejavil aj neskôr v hodnotení univerzít. Kto je na vine? No predsa nešťastné spojené nádoby.