Koalícia CDU-CSU zrejme v nedeľu vyhrá nemecké voľby a predpovede o konci Angely Merkelovej sa nenaplnia. Keď si porovnáme jej výroky na začiatku migračnej krízy, môžeme povedať, že jej rétorika sa veľmi nezmenila. Možno je opatrnejšia, ale stále podporuje otvorenie sa migrantom. Keď sa však pozrieme na správanie nemeckého štátu k migrantom, až takú zhodu nevidieť.
Za ostatný rok a pol boli prijaté zákony, ktoré zásadne obmedzujú spôsob udeľovania azylu aj osobné práva žiadateľov. Dnes už nenakrútite v Nemecku reportáž, ako migranti s fotkou Merkelovej vystupujú z vlakov a ľudia ich vítajú so slzami v očiach. Také Nemecko je definitívne preč. Takže, existuje občianka Merkelová, ktorá sa nezmenila, a existuje vláda, ktorej predsedá kancelárka Merkelová. Vláda predkladá parlamentu zákony, ktorými chce reparovať, že v Nemecku je vyše milióna utečencov, ktorí sa tam dostali obídením schengenských pravidiel.
Chyba sa stala, ale nik nenesie politickú zodpovednosť. Všetko sa rieši marketingovými trikmi: čo bolo čierne, je dnes už biele. Aby bolo jasné, ja nie som proti udeľovaniu azylu tým, ktorí spĺňajú kritériá, ale myslím si a hovorím od samého začiatku, že hranice Schengenu treba chrániť a pravidlá dodržiavať. Ľudí s obdobným názorom bolo veľa, ale tí, ktorí ho vyslovili, boli obvinení z nekorektnosti. Krásny pojem, vymyslený, aby v človeku zobúdzal vnútorného cenzora. Vytvorí sa všeobecný, „korektný“ názor, a keď niekto povie opak, je z neho morálna a spoločenská mŕtvola.
Kto definuje, čo je korektné a čo nie? Existuje veľa odpovedí s konšpiračnými prvkami, ale podľa mňa sú to najmä verejné a občianske inštitúcie a politici a, samozrejme, médiá, respektíve ich majitelia. Píšem to preto, lebo chcem poslať odkaz tým, ktorí vidia niečo biele, ale svet okolo nich tvrdí, že je to čierne. Nie sú farboslepí, len si možno zachovali schopnosť vidieť veci v pravom svetle a pýtať sa na to, čomu nerozumejú. Dobrá otázka napríklad je, prečo chceme byť v jadre Európy, keď ešte nikto nezadefinoval, čo to je. Odpoveď, že tam budeme s Nemeckom na čele s Merkelovou, mi nestačí. Aj preto, lebo počas 150-ročnej existencie Pruska a Nemecka boli Nemci mentálne nastavení tak, že ich zvyšok Európy ohrozuje, preto zbrojili a tvorili rôzne spojenectvá, aby Európu rozdelili.
Myšlienka vytvoriť krajiny v jadre a mimo neho mi podsúva myšlienku, že namiesto toho, aby Nemecko priznalo, že nie je schopné viesť Európu, začína ju drobiť na menšie celky. A to nikdy nebolo v prospech európskych hodnôt.