Po rokovaní predsedov vlád Slovenska, Česka a Rakúska s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom pred niekoľkými týždňami oznámil slovenský premiér zásadnú zmenu postoja k návrhu smernice o vysielaní pracovníkov. Pôvodný nesúhlas zmenil na ochotu ku kompromisu. To však okamžite vyvolalo obavy, že kompromis, ktorý sa napokon na úrovni EÚ dosiahne, bude v prospech záujmov pôvodných členských krajín EÚ s vyššími mzdami a v neprospech Slovenska a ďalších krajín, ktoré majú v porovnaní s nimi nižšie mzdy.
Cieľom návrhu je zaviesť zásadu, podľa ktorej sa má „na rovnakom pracovnom mieste uplatňovať rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu“. Uvedená téza ja vecne úplne pomýlená. Podľa jej logiky by sme napríklad výrazne oslabili našu kritiku firiem ako Volkswagen, ktoré platia inak svojich zamestnancov v Nemecku a inak na Slovensku. Navyše, úlohou EÚ nie je regulovať výšku a spôsob odmeňovania zamestnancov, to by malo zostať na vyjednávaní zamestnancov, respektíve ich zástupcov so zamestnávateľmi.
V postoji vlády je obsiahnutý primárne a jednostranne zamestnanecký pohľad. Podľa vlastných slov súhlasí s opatreniami, ktoré „zvýšia spravodlivé odmeňovanie vysielaných pracovníkov, najmä pri ich vysielaní z tých členských štátov, kde sú nižšie mzdy, do tých, kde je odmeňovanie na vyššej úrovni“. Existujúci rozdiel medzi mzdovými úrovňami v takzvaných „starých“ a „nových“ členských krajinách EÚ je jednou z mála konkurenčných výhod, ktoré nám ešte zostali. Prípadný súhlas Slovenska s návrhom smernice by bol preto zradou ekonomických záujmov slovenských firiem podnikajúcich na trhoch iných členských krajín EÚ.
V ďalšom procese analýz dosahov a formulovania finálnej pozície Slovenska by mal byť zohľadnený aj oprávnený záujem a pohľad zamestnávateľov. Vláda doteraz nepredložila takmer žiadne analytické argumenty, ktoré by dokázali rozptýliť obavy zamestnávateľov zo zásadného ohrozenia ich konkurencieschopnosti v zahraničí. Vláda väčšinu slovenských firiem roky diskriminuje doma tým, že poskytuje finančné a iné stimuly pre zahraničných investorov. Teraz si ich našla aj v zahraničí a chce v ich diskriminácii pokračovať aj tam. Namieste je preto dôrazná výzva vláde, aby k otázke vysielania zamestnancov nepristupovala jednostranne ako doteraz, ale aby oveľa viac počúvala aj obavy zamestnávateľov.