Bratislavský samit o dvojakej kvalite potravín považujem za dôležitý medzník pri odstraňovaní nerovnosti medzi občanmi žijúcimi v jednom hodnotovom a ekonomickom priestore. Jeho usporiadanie považujem za úspech slovenskej diplomacie, ktorá opäť ukázala, že vie nastoliť témy, ktoré sa týkajú života v celej EÚ. Som presvedčený, že úspešnosť projektu EÚ stojí na podpore ľudí a ich presvedčenia, že pozitívne mení spôsob a kvalitu života. Môžeme mať spoločné hodnoty, môžeme mať dobré výsledky v ekonomike, ak však ľudia cítia, že sú občanmi druhej kategórie, tento spoločný projekt dostáva vážne trhliny. V čase narastania extrémistických a protieurópskych nálad je to signál, že je v našom spoločnom záujme odstraňovať nerovnosti a diskrimináciu. Za podstatný výsledok samitu považujem ochotu Európskej komisie vážne sa témou zaoberať, napokon tieto signály boli vyslané ešte pred samitom a verím, že prostredníctvom nových právnych predpisov alebo precizovaním tých starých donútime výrobcov, aby zmenili svoje správanie. Zároveň upozorňujem, že ak to nebude stačiť, existuje dohoda krajín V4, že pôjdeme do novej právnej úpravy v rámci EÚ. Dôležité je presadiť rovnakú metodiku, ktorá bude porovnávať a hodnotiť výrobky na európskej úrovni.
Kvalita života občanov je témou pre všetky politické strany vrátane opozície. Jej líder opäť neprekvapil. Nepochopil, že ide predovšetkým o hodnotovú otázku týkajúcu sa rovnosti občanov v EÚ. Od politika, ktorý má zastupovať záujmy slovenských občanov v Európskom parlamente, by som očakával iný prístup ako vyjadrenie, že sa vlastne nedá nič zmeniť. Vo svojich článkoch radšej rieši kórejskú krízu ako problémy slovenského občana.
Zároveň téma dvojakej kvality potravín potvrdila smutne známu skutočnosť, a tou je absencia konsenzu slovenskej politickej scény na zahraničnopolitických otázkach. V tejto súvislosti som síce zaregistroval chabý pokus opozície, ktorá sa snažila zjednotiť na proeurópskej téme, ale skončilo sa to podľa očakávania. Fiaskom. Opäť sa potvrdilo, že sa pri presadzovaní zahraničnopolitických záujmov Slovenska nedá s nimi spolupracovať. Zostáva už len koordinácia spolupráce na úrovni troch najvyšších ústavných činiteľov. Od hlavy štátu očakávame, že po vyriešení svojich osobných problémov sa plne skoncentruje na výkon funkcie a podporí témy, ktoré nastoľujeme na medzinárodnom fóre. S jeho zvýšenou angažovanosťou môžeme pre Slovensko dosiahnuť podstatne viac.