Naše banky v stabilite medzi najlepšími

Svetové ekonomické fórum nedávno zverejnilo rebríček konkurencieschopnosti krajín. Slovensko sa umiestnilo na 59. priečke zo 137 hodnotených krajín. V niektorých oblastiach je dosiahnuté hodnotenie ešte horšie, v niektorých, naopak, lepšie. Jedna z najlepších známok, ktorú sme získali, sa týkala práve bankového sektora.

V rámci všetkých štátov sa slovenský bankový sektor umiestnil na 15. priečke ako jeden z najstabilnejších a najdôveryhodnejších. Po Fínsku a v Luxembursku nám tak spomedzi krajín eurozóny patrí vynikajúca tretia priečka. Rakúsko, ktoré sa zvykne na Slovensku v rôznych oblastiach označovať za určitý benchmark, sa umiestnilo na 57. mieste, nemecký bankový sektor na 53. mieste.

K zachovaniu stability sektora prispievajú nielen správne nastavené stratégie jednotlivých bánk, ale aj podmienky, v ktorých pôsobia. Zaujímavosťou je, že prvé dve krajiny v spomínanom rebríčku, Fínsko a Luxembursko, nepoznajú „národný“ bankový odvod v podobe, akú má na Slovensku. Ani susedné Česko, ktoré dosiahlo tiež vynikajúce umiestnenie v rebríčku. Argument, že príjem z odvodu má slúžiť na riešenie potenciálnych finančných kríz, nemôže obstáť. Banky totiž už platia na tento účel ďalší odvod – do európskeho rezolučného fondu. Nemecko napríklad už zlúčilo národný bankový odvod do európskeho.

V iných krajinách sa uplatňuje degresívne znižovanie bankového odvodu. U nás zostáva stále na rovnakej a zároveň na najvyššej európskej úrovni až do roku 2020 neopodstatnene. Pri nízkych úrokových sadzbách znamená ohrozenie súčasného bankového modelu. A iné modely zatiaľ vo výhľade nevidíme.

V tomto roku plánuje štát získať vďaka osobitnému odvodu 126 miliónov eur s perspektívou ďalšieho zvyšovania výnosu až na 150 miliónov eur ročne v roku 2020. To je asi pol percenta z daňových príjmov štátneho rozpočtu. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako nízke číslo. Ale pre sektor je to významná suma. Len v našej banke sme doteraz takto odviedli 85 miliónov eur. Vlani to bolo viac ako 13 miliónov. Na ilustráciu, podobnú sumu predstavovali náklady na bezplatné vlaky.

Bankovníctvo, podobne ako iné odvetvia, stojí pred veľkou výzvou – tak ako musí investovať do digitalizácie, ešte väčšiu pozornosť musí venovať bezpečnosti dát, aj v kontexte smernice PSD2. Nielen preto, aby banky uspeli na konkurenčnom trhu, ale tiež aby chránili svojich klientov. A, samozrejme, to si vyžaduje obrovské investície, na ktoré sa zdroje v súčasnom prostredí nehľadajú ľahko.