Populizmus dostáva v posledných rokoch krídla. V diskusiách sa často zamieňa s nacionalizmom, ľavicou, pravicou, fašizmom, boľševizmom... V skutočnosti je však primárne o používaní emócií, ideologický kabát si môže navliecť podľa ľubovôle a pokojne ho obmieňať.
Pred vznikom civilizácií boli vzťahy v ľudskom spoločenstve priamočiare. Kmeň viedol vodca, spolu sme lovili a žili. Cudzie kmene nám robili prieky. Život bol tvrdý a krátky, ale nekomplexný. Emócie boli kľúčové. Pomáhali ľuďom robiť každodenné rozhodnutia pri love či komunikácii. S príchodom obchodu a so vznikom hlbších spoločenských štruktúr komplexnosť rástla. Druhé kmene už nemuseli ukradnúť nášho mamuta, ale mohli vymeniť svoj mlynský kameň za naše vrece obilia. Dnes sa môžeme zúčastniť na pretekoch o zdroje, kde každý účastník dostane cenu. Jonathan Haidt v knihe Morálka spravodlivej mysle či Joshua Green v knihe Morálne kmene tvrdia, že spoločnosť sa vyvinula, ale kognitívny aparát jednotlivca zaostáva. Stále máme silné nutkanie správať sa na základe emócií. A tu sa dostávame k politike a ekonomike.
Väčšina ľudí si pred vhodením lístka do urny nerobí kalkulácie z volebných programov. Neporovnáva plány svojho favorita s realitou. Nie je to o neinformovanosti. To, že viem, aký rozmach čierneho trhu nastal vo Venezuele regulovaním cien, mi nezabráni žiadať to isté na Slovensku a očakávať iný výsledok. Funguje to totiž naopak. Volič sa najskôr rozhodne podľa sympatií a dodatočne sa snaží obhájiť program svojho favorita aj za cenu logických kotrmelcov. V tomto sa voľby podobajú investovaniu. Kto niekedy položil reálne peniaze na investičný stôl, vie, aké ťažké je udržať emócie na uzde. Pri voľbách je to ešte ťažšie tým, že na stôl voliči kladú spoločné peniaze.
Môžeme špekulovať, prečo sa emocionálna zložka rozhodovania zdá silnejšia. Pridávam sa k tým, ktorí v tom vidia zasieťovanú komunikáciu. Náklady na masové vysielanie emočných signálov extrémne klesli. Facebookové statusy a „memes“ nestoja takmer nič. Čo s tým? Klasické vzdelávanie a vysvetľovanie nemusí zabrať. Z racionálneho rozhodovania a kalkulácií treba spraviť aj emočnú záležitosť. Emócie sa z robenia hospodárskej politiky nedajú vytlačiť, ale dajú sa použiť pozitívnym smerom. Je cool poznať svetových cyklistov či najnovšie seriály na Netflixe. Môže byť popri chytaní Pokémonov trendy aj vychytávanie hlúpostí vo volebných programoch?
Azda. V INESS to skúšame pomocou projektu Slovensko 2044, kde sa snažíme stredoškolákom ukázať, že je cool orientovať sa v ekonomickom programe politikov. Že byť nad vecou sa dá aj tým, že jej rozumiem, nie ju ignorujem. Rebeli bezhlavo nenasledujú vodcov.