Slovenská republika oslávi 25 rokov svojej existencie. Za toto štvrťstoročie sme dokázali, že sme mladý, dynamický a konkurencieschopný štát. Darí sa nám ekonomicky, platíme eurom a sme rešpektovanou krajinou v medzinárodných inštitúciách.
Za 25 rokov existencie krajiny sme prijali množstvo zákonov, nariadení a vyhlášok a žiaľ, mnohými z nich sme zaviedli prílišnú reguláciu všetkého. Prišiel čas to zmeniť.
Začneme tým, že občanov a podnikateľov odbremeníme od nosenia výpisov na úrady, ktoré úradníci aj tak k dispozícii majú. Od mája budúceho roka už žiadny úradník ani štátna či verejná inštitúcia nebude môcť od ľudí pýtať výpis z katastra nehnuteľností, z obchodného či živnostenského registra, ani z registra trestov. Na to, aby sa zákaz nosenia výpisov na úrady stal realitou, musíme zmeniť 147 zákonov, 68 vyhlášok a 12 nariadení vlády. A nielen to. Musíme našich úradníkov naučiť inak myslieť, musia si zvyknúť na nové pracovné postupy a najmä sa naučiť pracovať s informačnými systémami, ktoré im v konečnom dôsledku zjednodušia život. A bude to mať aj obrovský bonus pre občanov – pretože im ročne ušetríme tri a pol milióna eur na poplatkoch a 620-tisíc hodín času, ktorý môžu stráviť zmysluplnejšie ako čakaním či cestovaním po úradoch.
Týmto opatrením, ktoré môžeme zaviesť do praxe len vďaka informatizácii, dobrej prepojenosti registrov, ktoré štát v uplynulých rokoch vybudoval, sa však naša snaha nekončí. Musíme zanalyzovať ďalšie desiatky zákonov, vyhlášok a nariadení a nájsť príklady, kde sa snažíme byť pápežskejší ako pápež a vyžadujeme od ľudí a podnikateľov zbytočnosti nad rámec záväzných nariadení EÚ. Preto musíme ísť rezort za rezortom a vykostiť všetky zákony a nariadenia len na takú mieru, ktorú nám prikazuje Európska únia.
Ďalšie príklady sú z rezortu školstva. Máme analýzu, z ktorej vyplynulo, že základné, stredné a vysoké školy ročne vydajú viac ako jeden a pol milióna potvrdení o návšteve školy. Rodičia či študenti potom behajú s papiermi namiesto toho, aby si predavač lístkov na autobus alebo úradník na sociálnej poisťovni pozrel register, kde má jasne uvedené, že dotyčný je alebo nie je študent denného štúdia. A keďže ministerstvo má svoj rezortný informačný systém, takýto údaj sa v ňom musí nachádzať. A takto by sme mohli ísť ďalej a ďalej. Naším cieľom je dosiahnuť stav, aby všetky informácie, ktoré štát už má, od občana viackrát nepýtal v rámci zásady „jedenkrát a dosť“.
Naša novela je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To je priestor na to, aby sa k nej vyjadrili všetci zainteresovaní. A bude veľmi zaujímavé sledovať, ktoré úrady budú dávať zásadné pripomienky, že byrokracia sa znižovať nedá. A keďže legislatívny proces je verejný, sledujme ho pozorne spolu.